Séria rozhovorov s osobnosťami Stromu života: (I.+) Aleš Bílek

titulka

Začiatkom septembra sme uverejnili prvý článok zo série rozhovorov s bývalými stromákmi. Vzhľadom na väčší ohlas prinášame pokračovanie rozhovoru s Alešom Bílekom, súčasným riaditeľom Čiernohronskej lesnej železničky.


JL: Skúste nám povedať ešte niečo bližšie o Čiernohronskej železničke …

AB:  Železnička fungovala v rokoch 1909 – 1982 a vozila drevo z lesa na píly a na veľkú železnicu. Železničky majú ohromný potenciál v turistike a rozvoji cestovného ruchu. Ľudia si boli toho vedomí už počas rušenia železničiek na Kysuciach, Orave a Považí, preto vznikali aktivity na ich záchranu. Nakoľko bola Čiernohronská železnička poslednou lesnou železnicou na Slovensku, aktivity sa vygradovali a podarilo sa dať dokopy ľudí, ktorí podporovali myšlienku jej záchrany. Medzi nich napríklad patril posledný výpravca lesnej železnice Klemo Auxt, ktorý zorganizoval ľudí z okolia a založil miestnu pobočku Slovenského zväzu ochrancov prírody SZOPK. Zachovanú časť železničky sa im podarilo zapísať ako technickú pamiatku. Na tento krok nadviazali zväzáci z Urbionu z Banskej Bystrice. Urbion bola organizácia zaoberajúca sa územnými plánmi. Paško a Kubičková (pozn. autora – viď predchádzajúci rozhovor), ktorí v tom čase pre Urbion pracovali, zorganizovali spolu so svojími priateľmi tábory, na ktorých zachraňovali Čiernohronskú železničku.  Následne tieto aktivity prebrala organizácia Strom života. Začiatky organizovania táborov boli ťažké. Organizátori ich zo začiatku neboli schopní zvládať sami. Klára (Kubíčková) mala priateľov na Zemědělskej univerzite v Českých Budějoviciach, s ktorými sa vybrala na putovanie po Česko- Slovensku. Tu sa stretla so skupinou Vakomyši, ktorých putovanie sa volalo Bohatierska trilógia. Všetci títo ľudia boli zapojení v organizácii Brontosaurus, ktorý v Čechách fungoval. Ja som prvý krát na tábor prišiel práve v čase, keď ho viedli brnenskí Brontosauri. Hanka Belšíková, bola šéfkou môjho turnusu. Hanka Ondrušová bolo jedno z ďaľších mien Brontosaura z Moravy…

JL: Čiže to Vás sem priviedlo …

AB:  Priviedol ma sem predovšetkým záujem o železničku. V celom Československu vyšli inzeráty. Ja som na tento inzerát natrafil v časopise „Železničář“. Nemal som predstavu o organizácii tábora a nikoho z týchto ľudí som nepoznal. Hneď na začiatku sa vytvorila skupina ľudí, ktorá chcela s tábormi pokračovať a v zime sa zorganizovalo prvé školenie inštruktorov. Takto začali pomaly opraty celej organizácie preberať ľudia zo Slovenska. Brontosaurus pomáhal aj naďalej, ale už nebol tým hlavným. V ďaľších rokoch vznikli samostatné stromácke táborové rady. Školenia si organizovali ľudia priamo tu zo Slovenska. Peter Jančura, neskorší manžel Klári Kubíčkovej, bol veľký metodik, mal na starosti ich organizáciu.
Na Strome života bolo veľmi veľa výrazných osobností, ktorí usmerňovali prácu a aj organizáciu táborov do stavu, ktorý vidíte dnes. Skutočne sa dá povedať, že v rokoch 1986, 1987 a 1988 pripomínali tábory Stromu života špičkovú firmu – fungovalo to, dokázalo sa to ufinancovať samo, ľudia tam boli na vysokej technickej aj odbornej úrovni, všetko sa vyučtovávalo presne, prísne a správne, takže to šlapalo krásne. My sme sa stali niekoľko krát vzorovým táborom SZM. Niektorí sa nám smiali, že sme pod SZM (Socialistickým zväzom mládeže), že sme „bolševici“ a tak ďalej, ale vtedy to proste inak nešlo. Keďže sme chceli získavať aj nejaké financie a chceli sme dokončovať projekty, tak sme museli spolupracovať so SZM. Aj keď samozrejme veľa z nás škrípalo zubami, ja som mal otca vylúčeného zo strany, takže nám tí „bolševici“ nikdy nevoňali. Ale našli sa aj medzi „bolševikmi“ ľudia, ktorí chceli pomôcť. Taký náš „veľký strýko“ docent Šuška napríklad. To bol riaditeľ bratislavskej VTS-ky (Vedeckotechnickej spoločnosti, Domu techniky v Bratislave) a bol to veľmi vplyvný človek, pretože bol spolužiakom Pezlára, Štrougala a takýchto ľudí. Robil s nimi kedysi tábor výstavby trate Mládeže do Banskej Štiavnice, takže jemu sa to veľmi páčilo. On nám predšlapal veľa cestičiek aj medzi mnohými najvyššími komunistami, takže potom nám už priali, dokonca aj podpredseda vlády bol na našej strane. A to znamenalo v tom období veľa.

JL: Aké sú vaše terajšie plány?

AB: Táto železnička je svojim spôsobom obnovená do stavu, ktorý sme kedysi (v  1982-om, 1983-om) vymysleli. Trate, ktoré sme zachovali sú zjazdné – mašinky, vagóniky – to všetko funguje a ročne prevezieme okolo 70 000 ľudí. Ale máme jeden zásadný problém, že nie sme v prevádzke celý rok. Takže máme hlavnú úlohu zabezpečiť pre túto železničku robotu celoročnú. Pretože cez sezónu to všetko krásne funguje, ale potom príde osem dlhých zimných mesiacov, kedy nemáme žiadne príjmy a tým pádom nemôžeme mať žiadnych stálych zamestnancov, všetko iba brigádnikov, či sezónnych (pracovníkov). Takže sa snažíme dohodnúť so samosprávou a snažíme sa dohodnúť s Lesmi, že by sme buď vozili deti do školy v rámci Čierneho Balogu alebo že by sme robili také „MHD“.

JL: …Školské vláčiky ? …

AB: …Školské vláčiky, tetky do kostola, chlapov na futbal a tak. Druhú vec, ktorú chceme k tomu pridať je, aby sme aspoň v obmedzenej miere začali voziť drevo. Vlastne by sme jednak pomohli prevádzke skanzenu, aby tadiaľ nemuseli chodiť nákladné autá a jednak by to bola ukážka toho, ako tá železnička kedysi fungovala. To sú také dva najdôležitejšie projekty, ktoré sa snažíme postupne presadiť.

JL: … Ja som videl, že rekonštruujete časť smerom k Vydrici ..

AB: Na trať do Vydrovskej doliny sme získali grant a bude sa celá opravovať. S tým súvisí aj to, že by sa z Vydrova vozilo drevo vláčikom, z jednej doliny, kde trate ešte sú. Snáď to bude zaujímavé aj pre Lesy. Mali by to vlastne k svojmu skanzenu, o ktorý sa úplne úžasným spôsobom starajú a je to pre nás výborný koniec celej našej cesty. S Lesmi máme dobrú spoluprácu a myslím, že je z ich strany aj ochota pomôcť nám.

Ďakujeme Vám za rohovor.

Spracoval: Juraj Lobotka

Komentáre

Powered by WordPress | Designed by: WordPress Themes | Thanks to best wordpress themes, Find WordPress Themes and Themes Directory