Ako sa z politológa stal stromák

pali1

Pavol Ďuriš je Partizánčan. V súvislosti s jeho nadšením pre vybudovanie nového stromáckeho náučného chodníka v Nitrických vrchoch  by sme ho pokojne mohli nazvať aj partizánom. V tomto prekrásnom kúte Slatinskej doliny sa pustil do akejsi partizánskej vojny s byrokraciou. Nie je na to úplne sám, ale keby nebolo jeho „trafenosti“, ktovie či by sa k nemu pridali ostatní spolurodáci z Klubu SŽ Sova…


Na environmentálneho nadšenca máš zaujímavé vzdelanie a zamestnanie…
Od malička mám blízky vzťah k prírode, rád ju poznávam a ochraňujem. Aj keď musím priznať, že by ma do nedávna ani nenapadlo, ako všetko sa to vyvinie a pretaví do projektu, do ktorého som sa pustil so stromákmi a turistami. Tento fakt stojí za úvahu… A tak sa z politológa a bezpečnostného analytika stal stromák.

A prečo Čierna Lehota, ktorá je od Tvojho rodného mesta vzdialená polstovky kilometrov?
Ako malé dieťa som tu s rodinou strávil najkrajšie detské okamihy a nejedné letné prázdniny. Starám sa tu v podstate o starú sedliacku usadlosť po babke Emke, ku ktorej som mal veľmi blízky a vrúcny vzťah. Nielen jej, ale aj sebe samému som si dal voľakedy sľub, že budem naše rodinné dedičstvo zveľaďovať. Nik vtedy netušil, že sa mi to pretransformuje na životnú filozofiu, ktorá mi tak prirastie k srdcu. Ruka v ruke potom sa už pridalo nielen zveľaďovanie vlastných pozemkov, ale aj okolia, ktoré sa ma bezprostredne dotýka a ktoré chcem urobiť krajším pre nás, pre ľudí a pre prírodu vôbec. V tomto duchu v apríli tohto roku sa nám podarilo so stromákmi vyčistiť dlhoročnú divokú skládku na konci obce, začali sme spoločne obnovovať sušiareň po mojom pradedovi, na ktorej základoch momentálne dokončujeme posedenie pre turistov s nádhernýmm výhľadom na prírodnú rezerváciu Stará Bebrava.

Pripravuješ spoločne s ostatnými stromákmi dosť zaujímavý projekt nového náučného chodníka v katastri obce Čierna Lehota o nevšednom vodnom bohatstve Slatinskej doliny. Málokto vie, že tieto zdroje zásobujú pitnou vodou okresy Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Topoľčany, ale aj obrovský okres Nitra a časť Trenčianskeho okresu…
Keďže na chalupe trávim značné množstvo svojho voľného času, nedalo mi nevšimnúť, že v jej okolí sa pristavuje veľa turistov začínajúcich, či končiacich svoje výlety, cyklistov a rodiniek s malými deťmi.  Začal som sa zamýšľať nad tým, ako im čas strávený v tejto lokalite vylepšiť  tak, aby sa domov vracali obohatení o nový poznatok a dobrý pocit z pekne stráveného dňa. Zo svojich ciest po svete som mal možnosť navštíviť viaceré, podobne pánom Bohom zabudnuté lokality, ktoré prešli svojím úpadkom, dokázali sa postaviť na nohy a v konečnom dôsledku priniesli  prácu ľuďom, či aspoň čiastočne prinavrátili život naspäť. Všetky tieto lokality spája jedna a tá istá vec. Identifikovali to, čo je pre ich lokalitu jedinečné a čo sa spája s ich životmi odjakživa. U nás je touto hodnotou voda a bohatstvo z bebravskej pramennej línie, preto aj ten názov projektu – K prameňom Bebravy.

Kto Ti pri príprave projektu najviac pomáha?
Bez podpory mojich kamarátov z Klubu Stromu života a Klubu slovenských turistov Kamarát z Partizánskeho by to nešlo. Teším sa na spoluprácu s nimi. Každý z nich je v niečom jedinečný a verím, že vo vzájomnom porozumení a komunikácii dotiahneme tento projekt do úspešného konca. Verím, že o konci nebudeme musieť hovoriť a vytvoríme niečo, čo sa nám stane základňou pre trvalo udržateľný rozvoj tohto malého, pekného a romantického miesta, takpovediac na konci sveta.

Poznáme trochu aj Tvoje vízie do budúcna, najmä čo sa týka zviditeľnenia Čiernej Lehoty ale aj celej Slatinskej doliny. Veríš, že sa ti to s Tvojimi kamarátmi  podarí?
Keby som tomu neveril, asi by som sa do toho nepúšťal, asi ako každý idealista a človek s víziami. V spojení so správnymi a nadšenými ľuďmi pôjde takmer všetko, aj keď to nie vždy bude jednoduché. Na druhej strane sa snažím držať nohami pevne pri zemi, čomu vďačím práve svojim kamarátom a svojim partnerom v projekte.

Predsa len si na záver neodpustím otázku: Čo je pre Teba ľahšie – ťažká manuálna práca pri realizácii projektu, alebo byrokracia, ktorá je nevyhnutná aj v prípade pripravovaného projektu?
Zásadný problém nemám ani s jedným. Som húževnatý človek a keď si niečo zaumienim, tak dám do toho všetko, aby som to dotiahol do úspešného konca. Fyzická namáhavá činnosť mi pomáha uvedomiť si seba samého, siahnuť na hranicu svojich fyzických a psychických možností. Zároveň si uvedomiť svoju spätosť s okolím a s matkou prírodou. A byrokracia? Tá musí byť, má svoje opodstatnenie v spoločenskom zriadení, ktoré sme si vybudovali. Som však vďačný za doterajšie vzdelanie a prax, ktoré mi dáva silu, aby som sa aj s týmto nejako popasoval.  Úprimne povedané fyzická práca a vízie sú mi bližšie ako byrokracia, ktorá mi zväzuje ruky.

 vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv rozhovor s Palim Ďurišom urobila Alena Borszéková – vedúca Klubu SŽ SOVA z Partizánskeho

Stromáci na brigáde v Čiernej Lehote I.

Stromáci na brigáde v Čiernej Lehote II.

Komentáre

Powered by WordPress | Designed by: WordPress Themes | Thanks to best wordpress themes, Find WordPress Themes and Themes Directory