Týždeň pre vodu 2015 – pripomenutie

svetovy den vody logo SK

V marcovom vydaní Stromu Vám prinesieme ekovýchovnú súťaž Týždeň pre vodu. Už dnes Vám však ponúkame krátke články na zamyslenie…
Nezabudnite, zadanie súťaže je tu už o pár dní, tak sledujte našu stránku alebo Facebook.

zdravie priroda mesto priemysel
voda je tvoje
zdravie
voda je okolitá
príroda
voda je základom
mesta
voda je základom
priemyslu
Čisté ruky ti môžu zachrániť život. Ekosystémy sú závislé na veľkom vodnom cykle. Každý týždeň sa 1 milión ľudí presťahuje do mesta. Viac vody sa spotrebuje pri výrobe auta ako pri naplnení bazéna.
energia jedlo rovnosť den vody
 voda je
energia
 voda je tvoje
jedlo
 voda má byť
pre každého
 22. marec
Svetový deň vody 2015
Voda a energia sú nerozluční priatelia. Aby si mohol zjesť 2 steaky, musí sa spotrebovať 15.000 litrov vody. Každý deň ženy strávia niekoľko hodín nosením vody.  22. – 29. marca
Týždeň pre vodu

zdravie

Voda je základom ľudského zdravia. Ľudské telo vydrží bez jedla niekoľko týždňov, ale iba pár dní bez vody. Môžeme preto povedať, že voda je nevyhnutná pre naše prežitie. Aj samotné ľudské telo obsahuje v priemere 50-65% vody. Bábätká majú tento pomer ešte vyšší, napríklad telo novorodencov obsahuje až 78% vody.

Človek každodenne potrebuje vodu na pitie, varenie alebo pre osobnú hygienu. Pravidelné umývanie rúk je jedným z najlepších spôsobov ako predchádzať chorobám, ako sa zbaviť mikróbov alebo ako zabrániť  ich prenosu na iných. Aby nebolo ohrozené zdravie pacientov, voda je nevyhnutná aj pre zdravotnícke zariadenia. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča pre potreby hygieny zdravotníckeho zariadenia mať k dispozícii aspoň 7,5 litra vody na jedného pacienta na deň. Asi 20 litrov vody na deň by mal mať k dispozícii každý človek, čím si pokryje svoj pitný režim, hygienické potreby a množstvo vody potrebnej na varenie alebo umytie potravín. Napriek úpenlivej snahe v poslednom desaťročí 748 miliónov ľudí stále nemá prístup ku zdrojom pitnej vody a 2,5 miliardy ľudí nemá k dispozícii verejnú kanalizáciu.

potok

Ekosystémy, ako napríklad lesy, mokrade, lúky a pasienky, sú závislé na veľkom vodnom kolobehu. Sladká voda je totiž základom ich existencie. Človek by si mal uvedomiť, že vodný kolobeh je z tohto pohľadu unikátny a v prípade, že sa naruší, rôzne ekosystémy zaniknú. Hospodárska činnosť človeka častokrát túto krehkú rovnováhu ignoruje. Výsledkom je nadmerné využívanie, odčerpávanie alebo znečisťovanie vodných zdrojov, čo vedie k degradácii celých ekosystémov. Napríklad rieka Okavango v Afrike bola donedávna jedným z nedotknutých zdrojov vody pre veľký ekosystém. Znečistenie rieky splaškovými vodami a rozvoj poľnohospodárstva však ohrozuje schopnosť rieky zachovať veľký ekosystém pri živote.

Hospodárska činnosť človeka by mala brať do úvahy environmentálne obmedzenia vo svojej vzájomnej súvislosti. Rovnováha medzi hospodárskym rozvojom a ochranou prírody sa síce hľadá ťažko, vždy by však mal zavážiť argument, že investície do ochrany vodných zdrojov sú nižšie, ako budú investície do odstraňovania následných ekologických alebo iných problémov. Práve vyčíslenie a porovnanie investícií do ochrany vodných zdrojov a do odstraňovania následných problémov je kľúčom k udržateľnému manažmentu vodných zdrojov.

ludia v meste

V súčasnosti každý druhý človek žije v meste. A mestá po celom svete rastú. Napríklad počas toho, ako si prečítal túto vetu, sa do mesta presťahovali 4 ľudia. 93% populácie žijúcej v mestách sa nachádza v chudobných rozvojových krajinách a skoro 40% mestskej populácie žije v najchudobnejších štvrtiach – v slumoch. Podľa predpovedí sa do miest do roku 2050 presťahujú ďalšie 2,5 miliardy ľudí. Správa OSN o perspektívach svetovej urbanizácie z roku 2014 konštatuje, že najväčší nárast mestského obyvateľstva sa očakáva v Indii, Číne a Nigérii. “Správa mestských oblastí sa stala jednou z najdôležitejších tém 21. storočia. Náš úspech či neúspech v tejto oblasti bude hlavným faktorom pri hodnotení kvality ľudského života v budúcnosti,” dodáva John Wilmoth, riaditeľ divízie OSN pre svetovú populáciu.

Tisíce kilometrov vodovodného potrubia je súčasťou infraštruktúry každého veľkomesta. Mnohé vodovodné potrubia sú zastarané a pitnú vodu znehodnocujú. Navyše vo viacerých rýchlo rastúcich mestách (malých a stredných s populáciou do 500 000 obyvateľov) sa nebuduje žiadna kanalizačná sieť, alebo je neadekvátna či nefunkčná.

 fabrika

Množstvo spotrebovanej vody v priemysle závisí od typu priemyslu, vo všeobecnosti však môžeme povedať, že každý priemyselne vyrábaný produkt spotrebováva aj vodu. Napríklad pri výrobe jedného listu papiera sa spotrebuje 10 litrov vody a pri výrobe 500 gramov plastu sa jej spotrebuje 91 litrov. Rozvoj priemyslu na jednej strane zvyšuje produktivitu práce, vytvára pracovné príležitosti a znižuje nezamestnanosť. Na druhej strane však ohrozuje životné prostredie a zvyšuje nároky na vodné zdroje. Množstvo vody spotrebovanej v priemysle by sa celosvetovo malo podľa odhadov zvýšiť o 400% do roku 2050 oproti roku 2000, čo predstavuje najväčší nárast potreby vodných zdrojov oproti iným oblastiam hospodárstva. Najväčšie zvýšenie spotreby vody sa očakáva v rozvíjajúcich sa ekonomikách a v rozvojových krajinách.

Veľké korporácie, ale aj malé a stredné priemyselné podniky, preto začali investovať do programov redukujúcich potrebu vodu alebo mieru jej znečistenia. Niektorí výrobcovia textilu napríklad zaviedli technológiu čistenia vody, čím dosiahli, že voda vychádzajúca z fabriky je rovnako čistá alebo čistejšia ako tá, ktorú fabrika odobrala z vodovodnej siete. Alebo niektorým poľnohospodárskym podnikom sa podarilo znížiť spotrebu vody zavedením nových postupov pri pestovaní a polievaní rastlín. 

 priehrada

Voda a energia sú prirodzenými partnermi. Voda je potrebná pri výrobe energie a energia je potrebná pri distribúcii vody. V súčasnosti 80% elektrární využíva na výrobu energie tepelnú výmenu, pri ktorej sa voda zahrieva na paru, ktorá následne poháňa elektrické generátory. Miliardy litrov vody sa zároveň spotrebujú v chladiacich vežiach atómových elektrární. Vodné elektrárne sa na svetovej produkcii elektrickej energie podieľajú 16%, pričom sa očakáva, že počas najbližších 20 rokov sa postaví ďalších 3 700 priehrad, čím sa podiel vodnej elektrickej energie na celosvetovej produkcii zdvojnásobí.

Od novej generácie tepelných a atómových elektrární sa zároveň očakáva, že budú využívať efektívnejšie spôsoby chladenia, napríklad že budú využívať odpadovú alebo morskú vodu, čím sa znížia nároky na sladkú vodu.  K zníženiu spotreby vody by malo napomôcť aj rozširovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako napríklad zo slnka, vetra, dažďa, slapových javov alebo geotermálnych prameňov. Ak sa však pozrieme na súčasné tempo rozvoja alternatívnych zdrojov energie, ich prínos je v celosvetovom meradle len okrajový.

pole

Vo všeobecnosti na 1 kalóriu jedla by sa mal spotrebovať 1 liter vody. Mnohých prípadoch sa však na 1 kalóriu jedla spotrebuje aj viac ako 100 litrov vody. Svetové poľnohospodárstvo sa na spotrebe vodných zdrojov podieľa až 70%-tami, pričom v rozvojových krajinách sa až 90% vody minie na zavlažovanie. Ak zoberieme do úvahy, že do roku 2050 sa očakáva nárast dopytu po potravinách o 60%, z toho v rozvojových krajinách o 100%, prirodzene môžeme očakávať, že spotreba vody v poľnohospodárstve bude rásť.

Hospodársky rozmach zároveň presúva záujem ľudí z potravín na báze škrobu na mäso a mliečne výrobky, pri výrobe ktorých sa spotrebuje aj omnoho viac vody. Na vypestovanie 1 kilogramu ryže sa napríklad minie 3 500 litrov vody, oproti tomu na výrobu 1 kilogramu hovädzieho mäsa sa minie až 15 000 litrov vody. Práve zmena stravovacích návykov za posledných 30 rokov spôsobila enormný nárast spotreby vody v poľnohospodárstve, pričom sa očakáva, že táto situácia sa nezmení. Narastajúca spotreba vody v poľnohospodárstve je však z dlhodobého pohľadu neudržateľná. Nadmerné využívanie vody pri pestovaní plodín má za následok vyčerpávanie vodných zdrojov, znižovanie množstva vody v riekach či vymieranie voľne žijúcich rastlín a živočíchov. Navyše v súčasnosti je už 20% ornej pôdy zamorenej soľou. Poľnohospodárstvo tak čelí výzve. Musí znížiť spotrebu vody a zvýšiť úrodnosť poľnohospodárskej pôdy. Tieto ciele sú však len ťažko dosiahnuteľné pokiaľ sa nezavedie prísnejšia regulácia a systém cielených dotácií.

zeny nesuce vodu

V rozvojových krajinách majú na starosti nosenie vody zväčša ženy a dievčatá. Ženám v týchto regiónoch zaberie nosenie vody až štvrtinu ich dňa. Je to čas, v rámci ktorého nepoberajú žiadnu mzdu, nemôžu sa starať o svoju rodinu alebo sa nemôžu vzdelávať.

Klimatické zmeny negatívne vplývajú aj na vodné zdroje. Čím sú prejavy počasia extrémnejšie, tým sa zvyšuje aj riziko ohrozenia vodných zdrojov. Viaceré krajiny sa preto zaviazali, že budú spoločne postupovať pri ochrane vodných zdrojov a budú si vzájomne nápomocné pri odstraňovaní katastrof. Súčasnosť si už totiž namiesto všeobecných prehlásení vyžaduje činy.

Komentáre

Powered by WordPress | Designed by: WordPress Themes | Thanks to best wordpress themes, Find WordPress Themes and Themes Directory