Za zážitkom, expedíciou a bronzom

titulka

Určite sa vám pri Strome života vynoria spomienky, prípadne myšlienky na pobyt v prírode, túry, hrady a zážitky. Toto všetko sme spojili do jesennej expedície v CHKO Ponitrie so študentmi Gymnázia Metodova, ktorí účasťou na expedícii ukončili svoju bronzovú úroveň programu DofE.


Na ceste za bronzom
Študenti bratislavského Gymnázia Metodova boli súčasťou pilotného ročníka Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu (DofE), počas ktorého rozvíjali svoj talent, športovú aktivitu a dobrovoľníctvo. Poslednou, štvrtou oblasťou bola účasť na dvojdňovej expedícii s prenocovaním v prírode. Trasa má byť pre účastníkov neznáma, z Bratislavy sme sa preto vybrali do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Stret roviny s kopcami, histórie a prírody, suchej lesostepi a hlbokých lesov prináša krásne striedanie scenérie, to všetko na nás čakalo.

Deň D a noc N
Batohy nabalené, posledné kontroly, expedícia môže začať. Zobor, Žibrica a Gýmeš – tri kopce, ktoré vytvárajú charakteristický horizont okolia mesta Nitra. Tri výzvy na prvý deň. Zvládnu to naši účastníci? Pochybnosti sa začínajú rozplývať a pri každom turistickom kroku sa kolektív stužuje. Zobor prináša krásne výhľady a prvé kropaje potu, smerom na Žibricu, keď Slnko je už vysoko prichádza aj únava. Ako z opisu jednej z účastníčok vyplýva “Výstup na Žibricu, po ktorom sme asi 30 minút boli totálne K.O., nezmohli sa na slovo, len ládovali do seba suchý chlieb so syrom, bol kritickým bodom.” Ťažkým miestom bol aj presun do obce Žirany cez strmý svah, no odmenou pre nich bolo doplnenie čerstvej vody a dokonca aj náhodná sladká odmena od miestneho farára.
Na hrad Gýmeš bolo ale stále ďaleko, no vďaka vzájomnému povzbudzovaniu bol svet “opäť v HD”, ako účastníci radi hovorili. Na hrade prichádza opäť nový zážitok. Partia fotonadšencov si zabudla digitálnu kartu do drona. Študenti nelenili a požičali im svoju. Vďaka tomu majú natočené video z pohľadu vtákov a niekoľko skvelých fotografií.


Noc na hrade je plná zážitkov. Pre kráľovskú šľachtu je aj jedlo z prášku, trochu pripečená špekačka alebo prihriate jedlo z konzervy gurmánskym zážitkom. Zároveň ježko sa javí ako líška, húkajúca sova je neznámy predátor a novým zážitkom je aj ozývajúca sa ruja jeleňov.

Deň číslo dva
Skoré ranné vstávanie, raňajky a výhľad na zobúdzajúcu sa krajinu. Začíname putovanie z Gýmeša do Oponíc. Cestou panuje dobrá nálada, v gaštanici vzniká hymna expedície a účastníci fotia a zbierajú posledné fotografie pre prieskum v rámci expedície. Aj keď cieľ cesty je stále skrytý, už nik nepochybuje o úspešnom konci expedície. Oponice nám dopriali opäť pocit hradných pánov a pocit zaslúženého obedu po celej expedícii. Už len “zbehnúť” dolu kopcom na autobus do Bratislavy.

Celú expedíciu skvelo zhrnula jedna z účastníčok. “Som rada, že sa expedícia uskutočnila, že sme sa predsa len spojili a na ceste vytrvali, navzájom si pomáhali, rozdelili si úlohy. Tam som videla, aký je rozum obmedzený, lebo by som nikdy nebola povedala, že zvládnem prejsť cez také prekážky. Potešilo ma tiež, ako sme spolupracovali pri stavaní stanu, jeho vystlaní, založení ohňa, príprave jedla. Vychádzali sme spolu dobre, neboli žiadne hádky. Ešte sme si aj vyšli pozorovať nočnú oblohu, obdivovali prírodu, okolitý kraj. A hoci sme sa nepoznali až tak dobre, v tíme bola ochota vyjsť si v ústrety.”

A tak naši účastníci dokázali viac, ako si mysleli…


Hymna:

Z hradu Gýmeš ideme my lesnou cestičkou,
predtým sme sa ešte zastavili pod gaštanicou,
hej hou hej hou lesnou cestičkou,
hej hou hej hou pod gaštanicou..

Komentáre

Powered by WordPress | Designed by: WordPress Themes | Thanks to best wordpress themes, Find WordPress Themes and Themes Directory