Správanie črievičiek pri zmene prostredia

Petra Polanska orig

V júnovom Quarku ste si mohli prečítať o projekte stromáčky Kristiány o netopieroch, v júlovom čísle časopisu nájdete článok o Petrinom výskume správania sa črievičiek pri zmene prostredia. Obe dievčatá svoje práce prezentovali v rámci stromácej súťaže Výskumník.


S črievičkou veľkou – jednobunkovým organizmom (prvokom) som sa prvýkrát stretla v 5. ročníku na praktickej aktivite v predmete biológia. Veľmi ma zaujala, mohla som ju pozorovať a skúmať pod mikroskopom. Keď Strom života vyhlásil súťaž Výskumník, dlho som rozmýšľala nad témou. Inšpiráciou pre mňa bolo februárové vydanie časopisu Quark, kde sa písalo o jednobunkových organizmoch a o ich zaujímavej stratégii prežívania či adaptácie v nepriaznivých podmienkach tvorbou cýst.

Črievička veľká (Paramecium caudatum) sa vyskytuje v stojatých sladkých vodách (mláky, močiare, jazerá), živí sa baktériami. Je indikátorom znečistenia vôd. Črievičky pri nepriaznivých podmienkach (vyčerpanie potravy, zmeny teploty, pH, nahromadenie odpadných produktov metabolizmu a pod.) tvoria cysty. Rezistentná cysta vie prečkať nehostinné prostredie a nevadí jej úplné vyschnutie. K presídleniu cýst dochádza prostredníctvom vetra, vody alebo živých organizmov (vtákov).

Cieľom môjho výskumu bolo zistiť, ktoré prostredie je pre život črievičiek priaznivé a naopak, ktoré prostredie je pre ne neprijateľné.

Do pohára na zaváranie som vložila seno a zaliala vodou z jazierka. Pohár som položila na svetlé a teplé miesto. Po 10 dňoch sa objavili prvé črievičky. Pozorovala som ich pod mikroskopom pri 160-násobnom zväčšení. Senný nálev som porozlievala po 20ml do niekoľkých pohárikov. Do každého pohárika som dala po 10ml vodných roztokov rôznych vzoriek. Priebežne počas 7 dní som vzorky odoberala a pozorovala správanie črievičiek (ich veľkosť, tvar, množstvo, úhyn, tvorba cýst). Všetko som porovnávala vzhľadom na originálny senný nálev.

Výsledky výskumu:

  1. Senný nálev + roztok soli – Všetky črievičky postupne uhynuli.
  2. Senný nálev + pivný roztok – Črievičkám sa v pivnom roztoku darilo, svoj objem niekoľkonásobne zväčšili, zaokrúhlili sa a stmavli. No po štyroch dňoch som ich už nenachádzala, pravdepodobne uhynuli v dôsledku vyčerpania potravy.
  3. Senný nálev + suspenzia živočíšneho uhlia – Živočíšne uhlie má schopnosť adsorpcie, teda i baktérii. Črievičky boli zo začiatku aktívne, boli svetlé, malé a pohybovali sa rýchlejšie. Po štyroch dňoch (vyčerpanie potravy) som pozorovala úhyn alebo vytvorenie okrúhlej cysty.
  4. Senný nálev + pokles teploty – Pri poklese teploty (3 °C) sa črievičky pohybovali oveľa pomalšie ako za normálnych okolností. Postupne sa však prostredie otepľovalo a ich pohyb bol opäť rýchlejší.
  5. Senný nálev + zvýšenie teploty – Teplotu som zvýšila nahrievaním podložného sklíčka nad plameňom sviečky. Črievičky sa pohybovali veľmi rýchlo. Potom sa ich pohyb opäť ustálil.
  6. Senný nálev + citrónová šťava – Všetky črievičky okamžite uhynuli.
  7. Senný nálev + roztok jogurtu – Črievičkám sa aj po siedmich dňoch darí, ich množstvo narastá, telo majú tmavé. Jogurt obsahuje mliečne baktérie, ktoré sú pravdepodobne zdrojom potravy črievičiek. V porovnaní s originálnym senným nálevom je ich niekoľkonásobne viac. Zaujímavé je, že okrem množstva aktívnych črievičiek pozorujem množstvo cýst. Domnievam sa, že je to z dôvodu nahromadenia odpadných produktov metabolizmu. Toto zistenie je pre mňa kľúčové a svoj výskum v budúcnosti by som obohatila o správanie sa črievičiek v rôznych jogurtových kultúrach.
  8. Senný nálev + roztok medu, roztok cukru, hroznová šťava – Črievičkám sa nedarilo. Uhynuli.
  9. Senný nálev + roztok kvasiniek (z pekárenského droždia) – Črievičky aj po týždni prežívajú. Je ich však menej, sú menšie a svetlé. Tiež pozorujem tvorbu cýst (okrúhle nehybné črievičky). Domnievam sa, že kvasinky nie sú zdrojom potravy pre črievičky. Čo ich drží pri živote, je pre mňa zatiaľ nezodpovedanou otázkou.
  10. Senný nálev + suspenzia peľových zrniek – Črievičkám sa aj po týždni kultivácie darí, majú dostatok potravy a väčší, oválny tvar, ale sú priesvitné. Živia sa rôsolovitou hmotou, ktorou sú obalené peľové zrnká. Predpokladám, že táto rôsolovitá hmota vznikla rozpadom a rozliatím vnútra črievičky. Ako však vplývajú peľové zrnká na život črievičiek, je zatiaľ pre mňa nezodpovedaná otázka.

To, ako črievičky reagujú v rôznom prostredí, si môžete pozrieť aj v Petrinom videu:

Petra Polanská, Klub Stromu života Mladý ochranca prírody, Žiar nad Hronom, 8.ročník

Komentáre

Powered by WordPress | Designed by: WordPress Themes | Thanks to best wordpress themes, Find WordPress Themes and Themes Directory