Putovanie do piesočného mesta

Uverejnené dňa 12.03.2013
Putovanie do piesočného mesta

Cieľmi projektu bolo poznať krajinu svojho domova, rozvíjať u žiakov pozitívny vzťah k prírode, objaviť v sebe nové možnosti a schopnosti.

Členovia Klubu Plánka z Novosadu sa v roku 2012 na podnet SOS/ BirdLife Slovensko zapojili do monitorovania hniezdísk včelárika zlatého (Merops apiaster) – včelárik bol totiž vyhlásený vtákom roka 2012.

Malí cestovatelia: Veronika Baranová, Erika Semanová, Dominika Jakabová, Terézia Čokotová, Peter Iľašík, Jakub Kovaľ, Štefánia Dučayová, Laura Vašková, spolu s učiteľkou a vedúcou Klubu Mgr.Kvetoslavou Rojtášovou si dali za úlohu zmonitorovať hniezdiská včelárika zlatého pozdĺž dolného toku Ondavy.

Cieľmi projektu bolo poznať krajinu svojho domova, rozvíjať u žiakov pozitívny vzťah k prírode, objaviť v sebe nové možnosti a schopnosti, rozvíjať prírodovedné vzdelávanie žiakov, poznať nový biotop, zatraktívniť prírodovedné predmety formou výskumnej činnosti, upevniť vzťahy medzi deťmi formou skupinovej práce, naučiť žiakov prezentovať výsledky svojej práce pred verejnosťou.

Sme žiaci ZŠ s MŠ v Novosade. Máme radi prírodu a usilujeme sa ju chrániť. Radi sa túlame po slnkom zaliatych brehoch Ondavy a spoznávame rastliny a živočíchy, ktoré inde v regióne nie sú zastúpené. Navštevujeme okolie svojho domova a zoznamujeme sa s prírodou nížin. Mnohí z nás videli tieto miesta prvý raz. Včelárik zlatý a brehuľa riečna sú typickými hniezdičmi pieskových stien a nachádzajú sa na miestach, ktoré sme my navštívili.

Rieka Ondava pramení na východných svahoch Ondavskej vrchoviny na severe Slovenska. Svojimi prítokmi odvodňuje okolie Svidníka, Bardejova, Medzilaboriec, Vranova nad Topľou, Humenného, Michaloviec, Trebišova. Spoločne s ľavostrannou Latoricou vytvára rieku Bodrog, ich sútok je pri obci Zemplín v nadmorskej výške 94,5 m n. m. Podľa dĺžky je ôsmou najdĺhšou riekou na Slovensku. Preteká širokým údolím ako plytká rieka so štrkovitým korytom a početnými nánosmi. Na Ondave v strednej časti je vybudovaná nádrž Domaša. Rieka je dnes prirodzeným biotopom mnohých druhov vodných vtákov. Brehy rieky boli na niektorých miestách strmé s prudkým spádom. Pri vyšších hladinách a pri záplavách boli strhávané mocným prúdom vody. Pre Ondavu na Trebišovskej tabuli sú charakteristické pieskové pokrovy a bochníkovité duny. Mocnosť piesku dosahuje okolo 30 m. ( P.Konya, 2006). Prešli tisíce rokov, tok rieky sa zmenil, ale duny zostali po jej pravom i ľavom brehu. Dnes ich pokrývajú úrodné polia, pasienky, aj záhrady. Na ľavom brehu Ondavy, juhovýchodne od obce Sirník sa nachádza piesková baňa. Každoročne od jarných mesiacov v jej stenách hniezdia včeláriky zlaté.

Včeláriky hniezdia v kolóniách. Pár si na hniezdenie vyhrabáva v kolmých hlinitých alebo piesčitých stenách až dva metre hlboké nory, na konci ktorej je hniezdna komôrka. Kolónie sa zachovávajú dlhé desaťročia. Samička pri dvorení čaká na partnera až dovtedy, kým jej neprinesie ako darček hmyz. Párenie má za následok kladenie až desiatich vajíčok. Samička sedí na vajíčkach 21 až 22 dní. Potravu včelárika tvorí hmyz, blanokrídlovce, motýle a vážky. Včelárik skonzumuje denne až 200 včiel, ôs alebo motýľov. Skôr než ich skonzumuje, stlačí obeť, aby z tela hmyzu vyšiel jed.

Brehuľa riečna (Riparia riparia)
Je to malý, hnedo sfarbený druh lastovičky. Často loví nad vodnými plochami, kde sa stráca medzi ostatnými druhmi čeľade lastovičkovitých. Na bielej spodnej strane tela má hnedý hrudný pás. Je dlhá asi 12 cm. Brehuľa hniezdi vo veľkých kolóniách. Hniezdne obdobie trvá od mája do začiatku júla. V polovici júna, keď sa na riekach nášho regiónu liahnu podenky, má brehuľa riečna hody. Celé kŕdle odletia na juh, za pochúťkou, k väčšej sestre Ondavy – k Latorici.

Na ceste
Našu púť sme začali v obci Sirník. Po vystúpení z autobusu naša cesta smerovala na východ, k rieke Ondave. Rieku od dediny oddeľujú vysoké a pevné brehy. Časté záplavy na dolnom toku prinútili vodohospodárov navoziť viac zeminy a vytvoriť mohutný val. Dostali sme sa k mostu. Celou cestou po hrádzi sme počuli vtáčí spev – znelo to ako jarné štebotanie a pípanie malých húsat. Išli sme ďalej za hlasom. Na druhej strane rieky sme uvideli nevysoký kopec tvorený z piesku. Nádherná farebná kombinácia – vtáky si zvolili toto miesto za svoju letnú rezidenciu. Vo vzduchu sa hmýrili kŕdle operených nájomníkov pieskovej duny, ktorej sa na východe nášho územia hovorí – moľva. Pôvod tohto slova nepoznáme – možno pochádza z maďarčiny? Z jednej strany sa do svahu zahryzli bagre a otvorili jeho vnútro. Dostali sme sa do pieskovej bane. Pod nohami sme mali rýdzi, uhladený piesok. Piesková stena tvorí oblúk, preto tento priestor vynikal výbornou akustikou. Keď sme sa postavili hore, počuli sme, čo rozprávajú naši kamaráti dole pod nami. Na stenách sme videli výrazné vrstvy piesku, ktoré nás upútali farebnosťou. Ten mal miestami zlatistý nádych, inde prechádzal do tehlova až čokoládovohneda. V povetrí poletovali vtáky. Báli sa priblížiť, lebo vytušili nebezpečenstvo. Vo výške nad hlavami, tam, kam sme už nemohli dosiahnuť rukou, sa nachádzali malé otvory. Včeláriky si tu vybrali miesto pre svoje nory, začali vyďobávať otvory do holej steny a potom tu zahniezdili. Vyďobali celé mesto – mesto vytesané do pieskovca. Boli tu obsadené byty, aj príbytky, ktoré len čakali na svojich nájomníkov. A spolu s farebnými chrbátikmi včelárikov sa tu hmýrili aj malé druhy lastovičiek – brehule riečne. A my sme hádali: Ktorá izbietka patrí včelárikom, a ktorá brehuliam?

Je september, tohto roku už nájomníci neprídu. Ale na jar priletia domáci obyvatelia zo svojich zimovísk v celej svojej početnosti. Priletia unavení presunom z juhu Afriky, vyčistia a poopravujú komnaty svojich palácov a naznášajú vajíčka. A starostlivé samičky v prostredí púštneho piesku, utrápené smädom, budú sedieť a vdychovať vajíčkam život. A zrazu, keď prejdú tri týždne, príde čas, keď sa v komôrkach ozve pípanie a malé operence sa budú dožadovať potravy.

Zaniknuté hniezdne biotopy
Pieskové biotopy sú ohrozované ťažbou. Piesok na stavebné účely sa ťaží z rozsiahlejších dún a nánosov. Vyťažené jamy sa zanášajú komunálnym odpadom.
Vrch Stuchla (Avaš) – hniezdisko bolo aktívne asi do r. 2006
Lokalita Lapa – Hraň – zaniklo asi r.2004

HODNOTENIE PROJEKTU
Práca na projekte nás obohatila o nové skúsenosti a zážitky, ktoré využijeme vo vyučovaní vlastivedy, prírodovedy a biológie. Naučila našich žiakov samostatnosti, naučila ich ohodnotiť seba, vedieť porovnať seba so svojimi spolužiakmi.

Chceme Vám prinášať obsah, ktorý Vás naozaj zaujíma, preto používame súbory cookies. Kliknite na tlačidlo SÚHLASÍM, ak súhlasíte s používaním cookies a zbieraním štatistických dát touto webovou stránkou pre účely zobrazovania relevantného obsahu a reklamy.

Chceme Vám prinášať obsah, ktorý Vás naozaj zaujíma, preto používame súbory cookies. Kliknite na tlačidlo SÚHLASÍM, ak súhlasíte s používaním cookies a zbieraním štatistických dát touto webovou stránkou pre účely zobrazovania relevantného obsahu a reklamy. Nastavenia zberu štatistických dát môžete upraviť kliknutím na jednotlivé položky. Pre viac informácií o GDPR navštívte túto stránku.

Účely spracovania dát

Zoznam spoločností, ktoré spracúvajú Vaše osobné údaje

- Zmluvné podmienky služby Google Analytics

- Zmluvné podmienky spoločnosti Facebook