Tieňové divadlo - Kyjovčík

Uverejnené dňa 07.01.2020
Tieňové divadlo - Kyjovčík

Členovia Klubu Kyjovčík si pre tieňové divadlo vybrali rozprávku Snehulienka a sedem trpaslíkov.

Jednotlivé bábky si deti vyrobili z kartónu, ktorý si vypýtali v miestnych potravinách. Kartónových trpaslíkov následne vymaľovali a ako Snehulienku použili bábiku, ktorú obliekli do krásnych šiat vyrobených zo starej dekoračky. Na postieľku využili krabicu od paradajok, pričom vankúš a prikrývku ušili zo starých látok. Aby bolo divadielko dokonalé, vytvorili aj pozvánky z vrchnákov od jogurtov.

Samotné predstavenie prebiehalo vonku. Na šnúry sa zavesili staré posteľné plachty a nasledovala nacvičená scénka. Deti mali z predstavenia radosť a aj obecenstvo si vyskúšalo vlastný tieň za plachtou. 

Chcete si vyskúšať podobné predstavenie aj vy? Nech sa páči, tu je scenár: 

Rozprávač:    Zlá kráľovná vyhnala Snehulienku do lesa. 

Snehulienka: Ách, kam sa ja nešťastná podejem? Čo si len v lese sama počnem? 

Rozprávač:    Snehulienka blúdila lesom. Zrazu zbadala malé svetielko. 

Snehulienka:  Aha... tam je malý domček.  Možno  tam bývajú dobrí  ľudia  a dajú sa mi najesť. 

Rozprávač:    Vošla do domčeka, ale nikto tam nebol.  Na stole  zbadala jedlo. Snehulienka  si  

                      odlomila kúsok chleba a vypila pohár mlieka. 

Snehulienka:  Ách, ako sa mi chce spať. 

Rozprávač:     Snehulienka si unavená ľahla do postieľky a zaspala. 

                        V tom sa z hory vracalo domov sedem postavičiek. 

(Trpaslíci prichádzajú na scénu a spievajú): 

                         Hej ho, hej hop, my sme chlapci z hôr, 

                         hej hop, hej hop, kamaráti hôr. 

                         Hej hop, hej hop, my sme chlapci z hôr, 

                         hej hop, hej hop, trpaslíci hôr. 

                  

Vedko: Ja som Vedko vzdelaný. Každý deň sa veľa učím, aby som bol zo všetkých najmúdrejší. Plány mám veľké – preveľké. Rád si čítam večer v postieľke. 

Kýblik: Ja som Kýblik. Hrám sa veľmi rád. So všetkými... aj sám. V kýbliku si hračky nosievam. 

Smejko: Ja som Smejko. Najradšej sa usmievam, chichúňam a rehúňam. Od rána až do večera, až ma bruško pobolieva. 

Plaško: Ja som Plaško. Vždy sa vyplaším, keď ma niečo vystraší. 

Spachtoš: Keď mi sníček začne lietať po líci, zaspím hoci aj v pivnici. Rád ležím v postieľke mäkučkej, zakrytý v perinke teplučkej. Moje meno je Spachtoš. 

Hapčí: Stále kýcham, stále kašlem, stále smrkám. Nepomôže mi už nik, ani jeden kapesník. Kto som deti? Nuž predsa Hapčííí! 

Dudroš: Nič sa mi nepáči, stále sa len mračím. Ja sa nechcem nikdy hrať, skákať, ani vystrájať. Moje meno je Dudroš. 

Vedko:     Chlapci, chlapci! Tu niečo nesedí! 

Hapčí:      Kto odjedol z môjho chleba? 

Spachtoš:  Kto mi vypil pohár mlieka? 

Vedko:      Chlapci, tam niekto leží! 

Smejko:     Ticho, ticho. 

Plaško:       Ja sa bojím. Ja sa bojím. 

 

(Snehulienka sa prebúdza, dvíha hlavu a sadá si na posteľ). 

Trpaslíci spolu:  Kto si dievčatko? 

Snehulienka:      Som Snehulienka. Zlá kráľovná ma vyhnala do lesa. Nemám  

                         kam ísť. 

Trpaslíci spolu:  Snehulienka, Snehulienka,  môžeš bývať s nami!  Dobrých ľudí  

                       sa všade veľa zmestí! 

Snehulienka:     Ďakujem Vám! Vy ste moji kamaráti! 

Cookies

Chceme Vám prinášať obsah, ktorý Vás naozaj zaujíma, preto používame súbory cookies. Kliknite na tlačidlo SÚHLASÍM, ak súhlasíte s používaním cookies a zbieraním štatistických dát touto webovou stránkou pre účely zobrazovania relevantného obsahu a reklamy.

Nastavenia môžete upraviť kliknutím na jednotlivé položky. Pre viac informácií o GDPR navštívte túto stránku .

Účely spracovania dát

Zoznam spoločností, ktoré spracúvajú Vaše osobné údaje