Príroda nám ponúka neuveriteľné množstvo možností na tvorivé hry a aktivity na čerstvom vzduchu.
„Jeseň prišla, vietor fúka, lístie padá do klobúka.
Padá lístie šuchoce: Šuchy, šuchy, šuch.
Zajko po ňom dupoce: Dupi, dupi, dup.“
Príroda nám ponúka neuveriteľné množstvo možností na tvorivé hry a aktivity na čerstvom vzduchu. Aj stromáci z Klubu Kyjovčík sa vybrali do prírody, aby si spoločne zašantili a odreagovali sa od každodenných starostí.
Slniečko pekne hrialo a my sme zisťovali jeho polohu. Vetrík sa vznášal v korunách stromov, akoby nám chcel ukázať, že sa tu nachádzajú všetky druhy stromov, o ktorých sme sa učili v škole. Deti sa zahrali aj na usilovných trpaslíkov, ktorí pod veľkou lipou nazbierali plné vrecia suchého lístia. Z lístia vytvorili veľký kruh, do ktorého hádzali loptu na cieľ. Každý mal tri pokusy, no niektorým sa akosi nedarilo. V rámci hry „Padá lístie šuchoce“ sa deti odeli do farebných papierových šiat, aby si v povetrí zašantili, ako naše jesenné, pestrofarebné lístie. Tí mladší nechápali, ako sa môže z dreva vyrobiť taká farebná nádhera. Pod Lysou horou sme vyhľadali turistickú značku, ktorá udáva smer k najvyššiemu vrchu Čergova, až ku Patrii Minčola, ako ho nazývajú miestni obyvatelia. Určovali sme názvy okolitých kopcov a dedín. Pri ceste sme našli krtkov výtvor, veľkú hlodavčiu dieru, a natrafili sme aj na slepúcha, zákonom chráneného plaza. Navštívili sme kŕmidlo pre lesnú zver, aby sme sa presvedčili, či ho poľovníci nepremiestnili na iné miesto. Počas zimy tu plánujeme zvieratkám doniesť obživu. Cesta do dediny viedla okolo Borsučej skalky, pod ktorou sme objavili včelín. Kdesi v diaľke, v jednom z gazdovských dvorov, nás zacítil pes. Boli sme pre neho poriadni votrelci, preto sme sa snažili čo najrýchlejšie sa dostať do dediny.
