Stromáci zo Svätého Antona nás milo prekvapili svojím projektom. Veď čítajte ďalej.
Cez jesenné prázdniny Klub Stromu života nezaháľal a mnoho nového sa dozvedel priamo v teréne. Navštívili rodinnú ekologickú farmu pri Zvolene. Rozhovor priamo na farme vznikol pod vedením vedúcej Klubu Zuzany Jedinej. Autormi sú: Timotej Chovan, Timea Chovanová, Ema Frčková, Andrea Stehlíková, Karin Veselovská, Katarína Kondeková, Vanessa Kováčiková. Nechceme vás pripraviť o dokonalé spracovanie, preto vám ho prinášame v pôvodnom znení. Nás ohúrilo. Čo poviete?
„Cesta sama o sebe bola dobrodružstvom, keďže niektorí z nich sa viezli v obecnej dodávke po prvý raz a boli naozaj nadšení. Na prehliadku farmy sa dobre pripravili, každý mladý reportér mal pripravené otázky a nahrávacie zariadenie, vďaka čomu vám môžeme predstaviť tento exkluzívny rozhovor, ktorý sa odohral priamo v lone nádhernej prírody. Okolo nás šumeli jesenné listy, nad nami sa spokojne pásli ovce a z dolinky sa zvedavo prizeralo stádo kráv. Na zvedavé otázky nám milo odpovedali manželia Roziakovci, teda pán farmár a pani farmárka.
Andrejka: Ďakujeme, že sme sa mohli prísť pozrieť na vašu farmu. Zaujíma nás história, ako to všetko vzniklo. Čo všetko bolo potrebné na vytvorenie takejto bio-farmy?
Pán farmár: Chuť pracovať to bolo najdôležitejšie.
Pani farmárka: A hlavne dostať sa k pôde či už k vlastnej alebo prenajatej, nahlásiť sa ako súkromne hospodáriaci roľník, zohnať si akýkoľvek typ zvierat... nezdalo sa to byť ťažké (úsmev).
Karin: Ako ste sa dostali k pôde, ktorá je teraz vaša?
Pani farmárka: Tak, že odišlo družstvo na Michalkovej , predtým sme boli za kopcom na Kráľovej, ale tam sme mali len ovce. Teraz máme okolo 150 hektárov pôdy. Konkrétne v súčasnosti obhospodarujeme 194 hektárov pôdy v okolí Zvolena – na Michalkovej a Kráľovej.
Timea: Túto veľkú rozlohu pôdy máte vo vlastníctve alebo v prenájme?
Pán farmár: Aj, aj. Niečo vlastníme, väčšinu máme prenajaté.
Ema: Ako dlho máte už túto farmu?
Pani farmárka: Už od roku 1993.
Vanessa: Po ceste sem sme videli kravy a nejaké ošípané. Čo všetko ešte na tejto farme chováte?
Pán farmár: Máme tu ovce, sliepky, kravy a prasce. Ovce sú požehnanie, to sa vravelo už za Márie Terézie. Vychovali aj celú rodinu. Sú rôzne druhy oviec, niektoré na vlnu, iné na mlieko. Ovca vyšľachtená na produkciu vlny má vlnu kvalitnejšiu, nepotrebuje toľko tepla. Keď im je zima, dajú hlavy dokopy. Na farme sa venujeme šľachtiteľskému chovu mliekových oviec plemena Lacaune, mäsovému plemenu Suffolk a plemenu Valaška.
Timotej: Koľko máte na vašej farme zvierat?
Pán farmár: So sliepkami asi 100 kusov, kráv je 50. Máme rôzne plemená kráv, potom si môžete všetky obzrieť. Pôjdeme aj ku prasiatkam.
Katka: Máte to tu veľmi pekné, príroda pôsobí čisto, zvieratá spokojne. Aké produkty na tejto farme vyrábate?
Pani farmárka: Mäso...teľacina, hovädzina teraz sa začali párky, ktoré sa o chvíľu dostanú do obehu a ešte klobásy. Hovädzí dobytok ponúkame v biokvalite. Spracúvame aj ovčiu vlnu a moja dcéra sa venuje spracúvaniu mlieka, vosku. Do rodinného domu vo Zvolene hneď prevážame podojené mlieko a vyrábame ovčie syry, jogurty, bryndzu. Ponúkame aj domáci celozrnný chlieb pečený v tradičnej peci. Snažíme sa žiť v súlade s prírodou.
Pani učiteľka: Keďže zvieratá sú voľne v prírode, zrejme nie sú také chránené, ako keby boli v uzavretom priestore. Vyzerajú však veľmi čisto, nie je tu žiadny zápach, zvieratá na nás zapôsobili svojím pokojom, pekným výzorom. Hrozí im tu aj nejaké nebezpečenstvo?
Pán farmár: Hlavne líšky, krkavce a rysy ale tie útočia len na ovce. S vlkmi sme zatiaľ problémy nemali. Veľmi nebezpečné sú svorky túlavých psov. (zvuk krákania nad lesmi)
Pán učiteľ: Toto krákanie, čo sa tu ozýva, to sú krkavce?
Pani farmárka: Áno. Najhoršie je, že keď sa narodí jedno jahňa za druhým, krkavce už čakajú a kým ovca oblizuje to druhé, dokážu prvé jahniatko roztrhať. Ovca si mladé nechráni. Preto sme museli ovce pri rodení mláďat začať chrániť, nemôžu byť vo voľnej prírode. Hoci inak všetky zvieratá, ktoré tu vidíte, žijú celý rok v prírode s ekologickými podmienkami, ktoré sú pravidelne kontrolované.
Ema: To je veľmi zaujímavé. A čo vlastne znamená, že vaša farma je bio-farmou?
Pani farmárka: Na biochov je potrebné byť evidovaný, sleduje vás kontrolná organizácia a dodržiavate prísne podmienky. Chodia brať vzorky trusu a pôdy, či nepoužívate nič chemické. V hnojivách napríklad. A takisto krmivo musí byť ekologické. Tiež keď sú zvieratá choré a musia sa liečiť antibiotikami, ochranná doba, kedy sa nesmie predávať mäso z nich, je dvakrát taká dlhá ako v konvenčnom chove. Nie 30 dní, ale 60 napríklad.
Vanessa: Mali ste veľa takých prípadov, že zvieratá ochoreli?
Pán farmár: Za posledných desať rokov sme mali hádam len jednu kravu, tá dostala zápal vemena. Viete, pre tie zvieratá je výhoda, že žijú takto voľne, v prírode. Tam, kde sú v komerčnom chove v maštaliach, je aj veľa zvierat na kope, a dobytok chorľavie. Musí sa veľa očkovať a používa sa veľa antibiotík. Toto u nás nepoznáme. Preto je aj to mäso potom iné, bez zbytočných chemických látok, z ktorých nie všetky sú pre človeka veľmi vhodné.
Pani učiteľka: Veľmi pekne vám ďakujeme za rozhovor a za to, ako ste nás tu privítali a za vašu ochotu urobiť s nami tento rozhovor. Budeme veľmi radi, keď sa opäť stretneme na ďalšej exkurzii u vás, keďže máme niečo dohodnuté, však?
Pani farmárka: Áno, aj my sa veľmi tešíme. Nabudúce pôjdeme priamo do dielní, kde sa produkty vyrábajú. Tie sa nachádzajú v rodinnom dome v mestskej časti Zvolen, ktorý uvidíte. Ukážeme si, ako sa vyrába syr, ako sa vyrábajú sviečky a pre žiakov mám aj prekvapenie, keďže sa naučia sami vyrobiť si niečo pekné z vlny našich ovečiek.
Žiaci a učitelia: Ďakujeme a veľmi sa tešíme!
Naša exkurzia dopadla veľmi dobre, zanechala v nás pocit nadšenia pre našu ďalšiu prácu a nové inšpirácie do života. Na mediálnom krúžku sa učíme tvoriť rôzne publicistické žánre a dúfame, že vás náš rozhovor zaujal a že sa nám aspoň trochu podarilo priblížiť čitateľom skvelú atmosféru navštívenej bio-farmy."
Prajeme veľa krásnych obohacujúcich zážitkov a bolo nám cťou spolupracovať s vami, milá Coburgova hliadka.
