Tento Klub využil náš jesenný grant na skvelú vec. Už vedia,ako sa postarať o svojich operených kamarátov.
Prinášame vám z ich záverečnej správy čo najviac. Veríme, že vám poslúži ako inšpirácia pre vlastné aktivity. Ich projekt sa skladal z dvoch fáz, prvou bolo stretnutie s odborníkom v oblasti starostlivosti a ochrany vtáctva. Na druhú časť si pripravili zasa interaktívny program k tejto téme, aby si vedomosti precvičili a upevnili.
„Počas ranného kruhu sme deti pripravili na návštevu pána Michala. Pesničkou Čížiček sme priniesli k deťom úvod témy o vtákoch. Spolu s Michalom sme sa presunuli do lesa, kde sme sa priamo v domove vtáctva rozprávali o druhoch, ich hniezdach, vajciach, pierkach. Predviedol deťom bohatú zbierku, ktorú si mohli prezrieť o ohmatať. Zaujímavou aktivitou deti rozdeľovali zvieratká podľa ich prežívania zimy na sťahovavé, spiace a zimujúce( tie ktoré sa na zimu pripravujú vykŕmením a hrubšou srsťou, robením si zásob ). Prišli na to, že veľa vtákov sa sťahuje a aj prečo sa sťahujú. Zistili sme, že niektoré druhy tu zostávajú, ale aby prežili zimu potrebujú našu pomoc. Michal priniesol rôzne náradie, materiál a spolu sme vyrobili 4 kŕmidlá. Tri sme umiestnili v našom klube a jedno v lese. Následne sme si namiešali zmes potravy pre vtáky( semiačka, sušené červíky....) a Michal deti naučil, čo vtáky jesť môžu a čo nie. Odvtedy každý deň deti kontrolujú stav kŕmidiel a pravidelne ich dopĺňajú, starajú sa o ich čistenie. Vďaka kŕmidlám k nám začalo prichádzať veľa sýkoriek a deti majú veľkú radosť, keď môžu sýkorky pozorovať."
„Deti sme pripravili na pokračovanie témy vtákov, krátkym divadielkom o vtáčikovi, ktorý si zranil krídlo a potrebuje pomoc- deti prichádzali na to, ako mu pomôcť. Potrebuje potravu a vodu, aby mohol zosilnieť, dostať sa do bezpečia…. Predstavili sme Luciu, ktorá prišla s Daphne inštitútu a spoločne sme sa presunuli na neďalekú lúku, kde mala pre deti pripravený program. Mohli si prehmatať rôzne miniatúry zvierat, identifikovať ich podľa zvuku a priraďovať ich k reálnym obrázkom z prírody. Dozvedeli sa viac o vajci, ako sa tu vtáčik vyvíja a potom sa deti učili ukazovať krátky príbeh vývinu vtáčika vo vajíčku i jeho vyliahnutie. Od Lucky sme sa dozvedeli viac o prirodzenej potrave vtákov. Tým, ktoré v zime zostávajú u nás, táto potrava chýba, a preto ich prikrmujeme. Rovnako sme si zopakovali, čím operence prikrmovať môžeme a čím nie – cez príbeh o vtáčikovi, ktorého bolelo bruško s pečiva. Deti sa interaktívne zapojili do hry, kde štipcami dotvorenými ako zobáky zbierali potravu, to čo jesť môžu a nezbierali, to čo jesť nemôžu. Dozvedeli sme sa viac o pierkach jednotlivých druhov, rôznych veľkostiach a tvarov. S pierkami deti hrali hru na lietanie a preletovali zo zimy do teplých krajín. Taktiež si mohli prehmatať rôzne poklady ako pazúriky vtákov, vajíčka, hniezda). Na koniec deti dostali ako darček omaľovánku sťahovavých vtákov."
Teší nás, že v Lesnom Klube Gaštanko vtáčia téma rezonovala.
„S deťmi sme sa vrátili o niekoľko dní opäť k téme vtákov. Rozprávali sa o zážitkoch a nových poznatkoch. Veľa si pamätali, v knihe dokážu rozpoznať viaceré druhy najznámejších vtákov. Na preglejkové tvary vtákov sme maľovali typické vonkajšie znaky vybraných druhov. Sýkorka, ďateľ, drozd, červienka- to sú obľúbené vtáky detí. Zistili sme, že deti si veľa pamätajú a tentokrát sme sa vrátili k prikrmovaniu. Skontrolovali sme stav všetkých kŕmidiel. Pozorovali sme prilietajúce sýkorky a snažili sa rozpoznať zvuky v prírode a zvuky našej novej knihy Vtáky našich lesov, ktorá nám pomáha vracať sa k tejto téme a tak budovať u detí vzťah k vtákom, rešpekt voči ich domovu, lesu. Učia sa ich pozorovať, počuť, vnímať a starať sa o ne. Z filcu sme si vystrihli podľa šablóny jednotlivé časti( telo, krídlo, zobák, chvost a nohy) a tieto sme k sebe prišívali tupými ihlami a lepili. Pomáhali sme si obrázkami v knihe Vtáky našich lesov."
Ich ciele krásne naplnili a my sme hrdí, že sme mohli byť súčasťou.
„Deti spoznali vtáky žijúce v našom okolí aj najznámejšie vtáky Slovenska. Získali veľa vedomostí rôznymi hravými spôsobmi o ich živote. Vybudovali si vzťah k starostlivosti o vtáky a častejšie ich pozorujú, snažia sa rozpoznať zvuky aj videné vtáky v lese a najmä častejšie myslia na to, že i chcú pomôcť, chcú ich prikrmovať. Budujú si empatiu voči zvieratkách a starostlivosťou o búdky aj zodpovednosť." napísali nám v správe a pridali aj fotky. Keď sa na ne zahľadíte, na chvíľu sa tiež akoby ocitnete uprostred lesa a možno aj začujete vtáčí spev."
