Klub Stromu života Lipka z Prievidze nespí ani cez prázdniny.
Keďže už dávno prerástol hranice školy, kde pôvodne vznikol, je úplnou samozrejmosťou, že mnohé deti po ukončení školskej dochádzky z Klubu neodchádzajú, ale naďalej zostávajú jeho členmi a aktívne sa zapájajú do činnosti. A to aj cez prázdniny, alebo najmä cez prázdniny, keď majú času dosť, len pútavá činnosť, ktorá by zmysluplne naplnila ich voľný čas im akosi chýba. A tak sme sa rozhodli, že to v našom Klube SŽ napravíme, a našim deťom ponúkneme okrem klasických jedno až dvojhodinových prázdninových stretnutí v mestskom parku, či v našej obľúbenej cukrárni, aj jedno veľké stretnutie so spaním niekde v prírode.
Všetko prepuklo počas víkendu 20.8.-21.8. 2016, kedy sme si dali „stromácky“ zraz vo Fačkovskom sedle pod kopcom Kľak na chate Veronika, kde bol pre deti pripravený zaujímavý program. V sobotu sa niektoré zdatnejšie deti zúčastnili výstupu na kopec Kľak, ktorý organizovalo OZ S úsmevom a večer, pod rúškom noci, si všetci posedeli pri ohni, kde sa nielen opekalo, ale i spievalo a samozrejme aj rozprávalo. Svoje rozprávačské umenie predviedla majsterka slova, pani spisovateľka Božena Dobrovičová Záriečska, ktorá načrela do spomienok a porozprávala prítomným o svojom detstve i spisovateľských začiatkoch. Tak ako sa pri ohni patrí, nechýbala ani pesnička. Príjemný večer ukončili „hlasy hory“ . Hora totiž žije aj v noci a jej hlasy boli pre deti nepoznané a tajomné. Mnohým dokonca naháňali strach, pretože sa s niečím podobným stretli prvý raz. keď však nočné zvuky lesa spoznali, strach opadol a večer pri ohni bol plný pohody a príjemných emócií. Skôr ako sa všetci odobrali spať, svoju pozornosť upriamili na hviezdy, ktoré mali na tú noc pripravené úžasné nebeské divadlo v podobe preletávajúcich perzeidov. Deň nemohol končiť veľkolepejšie, a tak sa veru deťom odchádzalo do postele veľmi ťažko.
V nedeľu ráno nás vítal dážď, a tak z plánovaných aktivít v prírode nebolo nakoniec nič. Tvorivé dielne, ktorým kraľovalo „levanduľovanie“ síce detí zaujalo, ale pobyt v prírode im to nevynahradilo. Darčeky, ktoré z prírodnín, ale najmä levandule vytvorili pre svojich najbližších, ich však potešili. Najviac sa asi tešili levanduľovému sirupu, ktorý rozvoňal celú chatu. Výlet končil chutným obedom, ktorý si deti pod vedením dospelých pripravili úplne samy.
Škoda, že všetko sa raz končí. Zážitky sa premenili na spomienky, ktoré budú deťom do konca života pripomínať pekné chvíle strávené s kamarátmi „ stromákmi“.
Jarmila Dragulová
