Margarétky v krajine pokladov

Margarétky v krajine pokladov

Krajina pokladov je program Stromu života zameraný na problematiku ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva.

Na spoznávanie vlastnej regionálnej histórie ako aj významných lokalít regiónu.

Zapojili sa doň aj stromáci z Klubu Margarétky z obce Baďan. Zamerali sa na remeslá v minulosti. Najskôr na deti čakali tvorivé dielne, kde sa mohli zahrať na hrnčiarov. Zo slaného cesta vyrábali zaujímavé predmety. Aj takouto formou možno oživiť zabudnuté remeslá starých otcov.

A o pár dní si mohli skutočné hrnčiarstvo aj vyskúšať…

V jedno nedeľné popoludnie, sme s deťmi navštívili hrnčiara, ktorý žije v Pukanci, teda blízko našej obce. Pukanec bol veľmi významný svojou keramikou už v 17. storočí. Preto sme náš výlet naplánovali práve sem, aby sme spoznali nielen prácu hrnčiarov, ale aj kultúru nášho okolia, keďže v našej obci nežijú a ani nežili nijakí hrnčiari. Deti si mohli túto prácu aj vyskúšať.

Zo záznamového listu k projektu, ktorý nám poslali, sme sa dozvedeli:

Aké druhy remesiel boli typické pre vašu oblasť a ktoré remeslá pretrvávajú do dnešných dní:
Remeslá v našej obci – košikári, kováči. Nezachovali sa však do dnešných čias. Zistili sme, že v blízkom Pukanci žijú remeselníci dodnes. Venujú sa tvorbe slávnej pukanskej keramiky.

Vaše skúsenosti a dojmy z návštevy remeselnej dielne (charakteristika daného remesla):
Dozvedeli sme sa, ako sa vyrábajú napr. krčahy a ako sa vyrábali v minulosti. Veľmi sa nám páčilo to, že sme si mohli prácu hrnčiara vyskúšať na hrnčiarskom kruhu. Dnes hrnčiari používajú kúpenú hlinu, pracujú s ňou na hrnčiarskom kruhu, ktorý poháňa elektrina. Vypaľujú sa v elektrickej peci pri teplote 980 stupňov. Maľujú ich prírodnými farbami. Pre hrnčiara, ktorého sme navštívili sú typické kvetiny, ktoré na keramiku maľuje. V minulosti používali hlinu, ktorú chodili kopať, museli s ňou však viac pracovať, aby ju zbavili rôznej nečistoty, či kúskov trávy. Pracovali na hrnčiarskych kruhoch, ktoré poháňali nohami. Vypaľovali ich v hrnčiarskych peciach, pri teplote asi 900 stupňov, určovali to podľa farby plameňa. Spotrebovali asi 5 metrov kubických dreva na jednu pec.

Adresa organizácie (združenia, spolku, jednotlivca), ktorá prevádza tradičné remeslo s popisom, o aké remeslo sa jedná:
Tomáš Frank, Štiavnická cesta č. 83, 935 05 Pukanec, Hrnčiarske múzeum Jána Franka.

Veronika Kollárová

COOKIES

Chceme Vám prinášať obsah, ktorý Vás naozaj zaujíma, preto používame súbory cookies. Kliknite na tlačidlo Prijať všetky, ak súhlasíte s používaním cookies a zbieraním štatistických dát touto webovou stránkou pre účely zobrazovania relevantného obsahu a reklamy.

Spravovať možnosti

Nastavenia môžete upraviť kliknutím na jednotlivé položky. Pre viac informácií o GDPR navštívte túto stránku.

Účely spracovania dát