Členovia Klubu Kyjovčík si pre tieňové divadlo vybrali rozprávku Snehulienka a sedem trpaslíkov.
Jednotlivé bábky si deti vyrobili z kartónu, ktorý si vypýtali v miestnych potravinách. Kartónových trpaslíkov následne vymaľovali a ako Snehulienku použili bábiku, ktorú obliekli do krásnych šiat vyrobených zo starej dekoračky. Na postieľku využili krabicu od paradajok, pričom vankúš a prikrývku ušili zo starých látok. Aby bolo divadielko dokonalé, vytvorili aj pozvánky z vrchnákov od jogurtov.
Samotné predstavenie prebiehalo vonku. Na šnúry sa zavesili staré posteľné plachty a nasledovala nacvičená scénka. Deti mali z predstavenia radosť a aj obecenstvo si vyskúšalo vlastný tieň za plachtou.
Chcete si vyskúšať podobné predstavenie aj vy? Nech sa páči, tu je scenár:
Rozprávač: Zlá kráľovná vyhnala Snehulienku do lesa.
Snehulienka: Ách, kam sa ja nešťastná podejem? Čo si len v lese sama počnem?
Rozprávač: Snehulienka blúdila lesom. Zrazu zbadala malé svetielko.
Snehulienka: Aha... tam je malý domček. Možno tam bývajú dobrí ľudia a dajú sa mi najesť.
Rozprávač: Vošla do domčeka, ale nikto tam nebol. Na stole zbadala jedlo. Snehulienka si
odlomila kúsok chleba a vypila pohár mlieka.
Snehulienka: Ách, ako sa mi chce spať.
Rozprávač: Snehulienka si unavená ľahla do postieľky a zaspala.
V tom sa z hory vracalo domov sedem postavičiek.
(Trpaslíci prichádzajú na scénu a spievajú):
Hej ho, hej hop, my sme chlapci z hôr,
hej hop, hej hop, kamaráti hôr.
Hej hop, hej hop, my sme chlapci z hôr,
hej hop, hej hop, trpaslíci hôr.
Vedko: Ja som Vedko vzdelaný. Každý deň sa veľa učím, aby som bol zo všetkých najmúdrejší. Plány mám veľké – preveľké. Rád si čítam večer v postieľke.
Kýblik: Ja som Kýblik. Hrám sa veľmi rád. So všetkými... aj sám. V kýbliku si hračky nosievam.
Smejko: Ja som Smejko. Najradšej sa usmievam, chichúňam a rehúňam. Od rána až do večera, až ma bruško pobolieva.
Plaško: Ja som Plaško. Vždy sa vyplaším, keď ma niečo vystraší.
Spachtoš: Keď mi sníček začne lietať po líci, zaspím hoci aj v pivnici. Rád ležím v postieľke mäkučkej, zakrytý v perinke teplučkej. Moje meno je Spachtoš.
Hapčí: Stále kýcham, stále kašlem, stále smrkám. Nepomôže mi už nik, ani jeden kapesník. Kto som deti? Nuž predsa Hapčííí!
Dudroš: Nič sa mi nepáči, stále sa len mračím. Ja sa nechcem nikdy hrať, skákať, ani vystrájať. Moje meno je Dudroš.
Vedko: Chlapci, chlapci! Tu niečo nesedí!
Hapčí: Kto odjedol z môjho chleba?
Spachtoš: Kto mi vypil pohár mlieka?
Vedko: Chlapci, tam niekto leží!
Smejko: Ticho, ticho.
Plaško: Ja sa bojím. Ja sa bojím.
(Snehulienka sa prebúdza, dvíha hlavu a sadá si na posteľ).
Trpaslíci spolu: Kto si dievčatko?
Snehulienka: Som Snehulienka. Zlá kráľovná ma vyhnala do lesa. Nemám
kam ísť.
Trpaslíci spolu: Snehulienka, Snehulienka, môžeš bývať s nami! Dobrých ľudí
sa všade veľa zmestí!
Snehulienka: Ďakujem Vám! Vy ste moji kamaráti!
