Prečítajte si o vzťahoch v prírode.
Život v spoločenstve ponúka výhody, ktoré kompenzujú nevýhody spojené s tým, že sa musia deliť o potravu. Na rozsiahlych afrických pláňach žijú gazely a zebry vo veľkých čriedach, v ktorých niektorí jedinci číhajú, či im nehrozí nejaké nebezpečenstvo, zatiaľ čo ostatní sa pasú.
V Arktíde sú pižmoni vždy pripravení vytvoriť obranný kruh okolo svojich teliat. Ich obranný kruh zo silných rohov odradí nejedného vlka.
V spoločenstve makakov hrá sociálne postavenie každého makaka významnú úlohu. Dospievajúce samce opúšťajú svojou skupinu, a hoci sú zaradení v dolnej časti hierarchie, v inej skupine majú šancu dosiahnuť výhodnejšie postavenie. Samice zostávajú v pôvodnej skupine a zostáva im status, s ktorým sa narodili.
Sociálny systém však nemajú vytvorený všetky cicavce. Orangutany z tropických pralesov žijú väčšinou osamote, s výnimkou párenia a boja o teritórium. Mláďatá opúšťajú matku až vtedy, keď sú dospelé, potom už s ňou neudržujú žiadny kontakt.
Najsilnejší faktor, ktorý udržuje sociálny systém, je mlieko. Cicanie tvorí zväzok medzi matkou a jej mláďaťom. Je veľmi úzky a dlhodobo pretrvávajúci. Zatiaľ čo samice sa starajú o svoje mláďatá, samce neustále bojujú o teritórium a o samice. Na získanom území sa tak odohráva párenie víťazného jedinca. Mladé samce sa potulujú okolo a sú silnejším samcom odháňané.
Viac rozšírený je systém, kde samce a samice žijú v skupinách založených na voľných vzťahoch matiek a ich dcér (myši alebo slony). V takýchto skupinách sú samce po dosiahnutí dospelosti buď odháňané alebo trpené v podriadenej pozícii. Vítané sú iba v období párenia.
Veľmi spoločenskou a sociálne vyspelou skupinou sú surikaty. Žijú vo vysoko organizovaných spoločenstvách, skladajúcich sa z dvoch až troch rodinných skupín. Zatiaľ čo niektorí jednotlivci zháňajú v prírode potravu, niekoľko dospelých jedincov zostáva pri nore a stráži mláďatá. Jeden člen zo skupiny „lovcov“ vždy „panáčkuje“, čím starostlivo stráži okolie. Je vždy pripravený varovať ostatných členov skupiny pred nebezpečenstvom. V skupine existujú blízke príbuzenské vzťahy a hierarchia členov. Navzájom sa čistia, hrajú, ale aj zápasia.
Šimpanzy majú ucelenú štruktúru spoločenstva. Počet jedincov v komunite sa pohybuje od 20 do 120. Spoločenstvo sa rozdeľuje do skupín, označovaných ako tlupy. Každá tlupa má 3 – 6 členov a je tvorená buď samcami alebo samicami - mladými alebo starými, niekedy i kombináciami vekovo a pohlavne odlišných jedincov. Členovia tlúp často striedajú skupiny. Týmto spôsobom je zaručené prepojenie celej komunity.
Unikátnym spoločenstvom cicavcov je kolónia východoafrického rypoša lysého Heterocephalus glaber. Má podobné usporiadanie, aké majú osy alebo včely. Veľká kolónia má len jednu rodiacu samicu. Všetky práce – vŕtanie chodieb, obrana, hľadanie potravy a kŕmenie mláďat – vykonáva kasta malých jedincov, robotníkov. Okrem nich sú tu ešte ojedinelí robotníci, ktorí sa vyskytujú v blízkosti kráľovnej s jej mláďatami a pomáhajú ich zahrievať. Ak kráľovná uhynie, jeden z robotníkov prevezme jej úlohu – rodenie mláďat. Ostatní nemajú šancu sa rozmnožovať.
Zaujímavé je spoločenstvo slonov. Tvoria ju väčšinou samice a mláďatá, ktoré vedie najstaršia slonica. Ako najskúsenejšia zo všetkých rozhoduje o tom, kam sa slonie stádo vydá, čo bude jesť,piť či odpočívať. Rodinné vzťahy sú v každom stáde veľmi silné. Všetci členovia stáda si navzájom pomáhajú pri výchove a ochrane mláďat. Stáva sa, že slony sa pri stretnutí rozbehnú proti sebe, pričom si radostne na pozdrav zatrúbia. Mláďatá sú vždy obklopené dospelými jedincami, ktoré ich chránia pred nebezpečenstvom. Keď slon uhynie, ostatné slony zostávajú v blízkosti mŕtveho tela, dotýkajú sa ho a hladia ho. Dokonca sa pokúšajú mŕtve telo pochovať.
Hyena škvrnitá je pravdepodobne najdružnejšia zo všetkých druhov. Žije v spoločenstvách alebo v klanoch, ktoré majú v niektorých prípadoch až 80 jedincov. Zvyčajne býva v skupine 15 jedincov, pričom vládu preberá samica.
Vedeli ste, že niektoré cicavce majú aj svoje „jasle alebo škôlky“? Patria medzi ne aj netopiere. Keď sa vydávajú na lov, nechávajú svoje mláďatá v špeciálnych jasliach.
Podobné jasle majú aj veľryby. Jedna veľryba sa môže starať aj o päť mláďat. Aj veľryby, väčšinou samice, vedú spoločenský život. Veľryby si navzájom pomáhajú aj pri rodení mláďat. Matke počas pôrodu pomáhajú tak, že novonarodené mláďa vynesú na hladinu, aby sa mohlo nadýchnuť. Rodina a celé spoločenstvo veľrýb neopúšťa ani poranených jedincov. Vždy sa okolo neho zhromaždia a pomáhajú mu – nadnášajú ho, aby neklesol a neutopil sa. Dospelé samce medzitým plávajú na vonkajšom okraji skupiny, aby zraneného ochránili pred predátormi.
So zvieracou škôlkou sa stretávame aj pri líškach. Mladé samičky zostávajú s rodinou a pomáhajú so starostlivosťou aj o mláďatá z ďalšieho vrhu. Rodičia sa tak o výchovu detí delia s „tetami“. Keď tieto nakoniec opustia skupinu, aby sa párili a starali o vlastné mláďatá, sú na rodičovskú starostlivosť lepšie pripravené než mladé, neskúsené samičky.
„Svoj voľný čas venujem záchranným prácam na hrade Hrušov. Preto mi hovoria hradná pani.“
Ktorá z daných možností nevystihuje hlavnú myšlienku článku?
- Sociálny systém spoločnosti majú vyvinutý všetky druhy cicavcov.
- Živočíchy sa vo svojich spoločenstvách navzájom učia, pomáhajú si a riešia každodenné situácie podobne, ako ľudia.
foto: staticflickr.com, wikimedia.org
