Vedeli ste, že slnko je pre obyvateľov lesa dôležité aj kvôli orientácii?
Je mnoho spôsobov, ako určiť svetové strany bez kompasu. Ako slnko na svoju orientáciu využívajú živočíchy?
Poloha slnka sa počas dňa mení z východu na západ a k tomu ani nie rovnakou rýchlosťou. Vedeli ste, že slnko sa najrýchlejšie pohybuje po oblohe okolo poludnia? A to všetko ešte závisí od ročného obdobia a zemepisnej šírky.
Suchozemským živočíchom sa slnko počas dňa skrýva za horizontom alebo ho občas zakryjú oblaky. Vodné živočíchy vidia lom svetla vo vode. Aby ich slnko dokázalo správne nasmerovať, využívajú svoju zvláštnu schopnosť. Dokážu stanoviť polohu slnka pomocou polarizácie.
Čo je to polarizácia? Svetlo, ktoré vyžaruje slnko, sa šíri všetkými smermi. Časť slnečného svetla sa prechodom cez atmosféru polarizuje, t.j. kmitá len v jednej rovine a vytvára tak pomyselnú priamku. Pre nás je to neviditeľné svetlo, ale pre mnohé živočíchy je to doslova orientačná mapa. Pomocou uhla polarizačného svetla si môžu vypočítať polohu slnka, čo je dôležité hlavne vtedy, ak je zakryté mrakmi alebo zapadá za horizont.
Vplyv slnečných lúčov na orientačné schopnosti rôznych druhov živočíchov je obdivuhodný. Napríklad mravce a včely sa správajú tak, akoby mali v sebe zabudovaný miniatúrny počítač. Ten im umožňuje „prepočítavať“ správny smer pohybu podľa toho, ako sa mení uhol dopadu slnečných lúčov počas dňa. Včelám a mravcom umožňuje táto schopnosť vrátiť sa do hniezda, a potom znovu nájsť objavenú potravu. Včely popritom dokážu ďalším včelám preniesť informáciu o polohe sľubnej potravy svojím tancom. Tento tanec je veľmi zložitý a „tanečníčka“ vytvára osmičky. Tie včely, ktoré dobre rozkódujú jej tanec, sa úspešne dostanú k potrave.
Aj niektoré chrobáky menia smer svojho pohybu podľa slnka. Ráno sa pohybujú smerom k východu. Približne o deviatej hodine sa mierne otočia tak, aby mali slnko šikmo po pravej strane tela. Okolo poludnia sa chrobák opäť otočí. Slnko mu teraz svieti kolmo na pravú časť tela. Potom náhle zmení smer a otočí sa tak, aby mal slnko vľavo od seba. Okolo tretej hodiny popoludní mu pri pohybe svieti slnko šikmo zľava do ľavého oka. A večer sa chrobák vydá smerom na západ. Prečo? Ťažká odpoveď, ktorá je pre človeka zatiaľ záhadou. Možno preto, aby sa nevzdialil príliš ďaleko od určitého priestoru.
A ako je to s nočnými živočíchmi? Veď aj oni putujú a pritom žiadne slnko nesvieti. Úplne jednoducho. Namiesto slnka využívajú odrazy mesačného svetla. Voči malému svetlu sa hmyz správa tak, že letí rovno k nemu. A keď ho dosiahne, bude neprestajne okolo neho krúžiť. Preto je pre nich umelý svetelný zdroj, ktorý vydáva pouličná lampa, silným lákadlom, ktorému nedokážu odolať.
Okrem svetla sa živočíchy riadia aj pomocou ďalších faktorov- tepla, vlhkosti, pachu, farby, zemského magnetizmu a zemskej príťažlivosti, veď v prírode nie je nič ponechané náhode.
Čítali ste pozorne?
Z textu článku vyplýva, že orientácia živočíchov v prírode:
- je závislá od množstva fyzikálnych a chemických dejov, medzi ktoré patrí aj svetlo.
- je závislá od uhla dopadu slnečných lúčov na zem.
Anna Labatová
„Rada sa učím a zúčastňujem sa vedomostných olympiád. Vo voľnom čase tancujem a venujem sa moderným tancom.“
foto: pixabay
