Od nepamäti si ľudia zjednodnodušovali prácu. Pästné kliny v tvare slzy sa datujú do obdobia spred neuveriteľných 1,76 milióna rokov.
Pokým kedysi veľmi dávno to boli jednoduché nástroje, v súčasnosti sa vyvíjajú stroje nahrádzajúce celého človeka. Pripomeňme si významné míľniky v histórii človeka na jeho ceste od pästných klinov k dnešným humanoidom.
4. storočie pred n. l. – V období antiky ľudia prvýkrát dokázali zhotoviť samohybné či samočinné mechanizmy. Príkladom je Archýtov pohybujúci sa holub, ktorý bavil zvedavú spoločnosť.
3. storočie pred n. l. – Ktésibios, zakladateľ alexandrijskej inžinierskej tradície, vytvoril vďaka znalostiam hydrauliky hodiny s pohyblivými postavičkami.
1. storočie pred n. l. – Herón z Alexandrie zostrojil automat na vodu, hydraulické samootváracie dvere a prvé automatické bábkové divadlo.
1088 – v Číne vytvoril Su Sung vežové hodiny s mechanickými manekýnmi, ktorí udierali do bubnov či zvonili na zvony.
12. storočie – Arabský učenec Al-Džazárí zostrojil hudobné stroje poháňané vodou. V roku 1206 vytvoril prvý programovateľný robot – loďku so štvoricou muzikantov, ktorá sa plavila na jazere a zabávala hostí. Bubeník dokázal hrať rôzne rytmy, ktoré sa dali vopred pripraviť.
Koniec 13. storočia – Róbert II., gróf z Artois, nechal vytvoriť záhradu s viacerými mechanickými zariadeniami vrátane zvierat či humanoidov.
15. storočie – Regiomontanus, vlastným menom Johannes Müller von Königsberg, údajne zhotovil mechanického sokola a muchu, ktoré dokázali lietať.
1495 – Plány humanoidného robota nakreslil renesančný génius Leonardo da Vinci. Kresba takzvaného Leonardovho robota sa však našla až v roku 1950.
17. až 19. storočie – V Japonsku jestvovala móda mechanickým bábik, ktoré nazývali karakuri. Používali sa v domácnostiach, prípadne pri náboženských rituáloch, kde hrávali scénky z legiend a mýtov. Mechanických hudobníkov zase využívali vo Francúzsku, predvádzali ich na zábavách určených pre aristokraciu.
Koniec 19. storočia – Vďaka priemyselnej revolúcii nastal ohromný technologický pokrok. Objavili sa napríklad na diaľku riadené torpéda ale i tkacie stroje.
1917 – Archibald Low predstavil britskému letectvu lietadlo ovládané na diaľku. Zrodil sa letecký dron. V rovnakom roku vytvoril aj riadenú strelu.
1920 – Karel Čapek použil v hre R. U. R. (Rossumovi univerzální roboti) prvý raz slovo robot. Podľa Čapka slovo v skutočnosti vymyslel jeho brat Josef a pochádza z výrazu robota – ťažká práca. Pôvodne chcel robotom hovoriť labori, ale slovo roboti sa mu páčilo viac, pretože lepšie vystihovalo ich poslanie.
1927 – Premieta sa film Metropolis od Fritza Langa, sci-fi z éry nemého filmu s futuristickými stavbami i kostýmami hercov.
1928 – Prezentácia humanoidných robotov na výročnom stretnutí inžinierov v Londýne. Robotov zhotovených z hliníka poháňal dvanásťvoltový zdroj. Stroje hýbali rukami a na diaľku sa dal kontrolovať ich hlas.
1939 – Prezentácia robota Elektra, ktorý na povel kráčal, mal prednahranú zásobu niekoľkých stoviek slov, hýbal rukami a fajčil cigarety.
1942 – Spisovateľ Isaac Asimov sformuloval v poviedke Runaround tri zákony robotiky. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené. Robot musí poslúchnuť človeka – okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom. Robot sa musí chrániť pred poškodením – okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.
1948 – Norbert Wiener sformuloval princípy kybernetiky. V rovnakom roku skonštruoval William Grey Walter dva elektrické komplexné stroje, vďaka ktorým chcel pochopiť, ako funguje mozog – roboty dostali mená Elmer a Elsie.
Polovica 20. storočia – Alan Turing a John von Neumann premýšľali o simulovaní mentálnych procesov, rodí sa digitalizácia a digitálne výpočty.
1950 – Alan Turing sformuloval slávny Turingov test. Jeden človek v úlohe pýtajúceho dáva otázky dvom respondentom, ktorých nevidí. Jedným z nich je človek a druhým počítač. Komunikácia je výlučne textová, trvá päť minút a rozsah konverzačných tém nie je obmedzený. Ak pýtajúci spolu s hodnotiacou komisiou nedokáže podľa ich odpovedí rozlíšiť, ktorý z respondentov je človek a ktorý stroj, potom tento stroj možno považovať za inteligentný.
1956 – Začal sa používať termín umelá inteligencia, hoci prvýkrát bol tento pojem oficiálne definovaný už v roku 1955 americkým informatikom a kognitívnym vedcom Johnom McCarthym, ktorý je tak právom považovaný za otca umelej inteligencie.
1961 – George Dewol získal patent na Unimata, digitálneho programovateľného robota. V tom istom roku je robot inštalovaný v továrni General Motors. Nasleduje boom industriálnych robotov určených pre fabriky.
1968 – Vo filme 2001: Vesmírna odysea sa predstavila umelá inteligencia Hal 9000, palubný počítač na vesmírnej lodi Discovery One.
1970 – Sovietsky zväz vyslal na Mesiac diaľkovo ovládané vozidlo Lunochod 1.
1974 – Vývojár David Silver navrhol robotické rameno schopné nahradiť ľudské ruky. Zvláda aj jemnejšiu motoriku, stroj totiž obsahuje aj dotykové a tlakové senzory. V tom istom roku publikuje Marvin Minsky základné práce o umelej inteligencii.
1979 – Stanfordský robot dokázal prejsť miestnosťou zaplnenou stoličkami.
1984 – Vznikol projekt Cyc, ktorý sa snaží vytvoriť rozumný základ budúcej umelej inteligencie. Projekt prebieha dodnes. Objavujú sa prvé autonómne vozidlá.
1989 – Prvé špeciálne programy ako Deep Thought a HiTech porážajú šachových majstrov.
1997 – Semiautonómne vozidlo Sojourner misie Mars Pathfinder skúma červenú planétu. Rover sa sám vyhýba prekážkam a plánuje svoju budúcu cestu. V tom istom roku počítač Deep Blue porazil svetoznámeho šachistu Garriho Kasparova.
1999 – Sony predstavil robotického psa Aibo. O rok neskôr zase firma Honda prezemtovala humanoida Asimo.
2002 – Objavil sa Roomba, populárny robotický vysávač.
2004 – Cornellova univerzita predstavila replikátory – roboty schopné vytvárať kópie seba samých. V tom istom roku vyhlásila DARPA súťaž pre autonómne vozidlá: všetkých pätnásť spoločností zlyhalo, nikto neprešiel správne ani len časť trate. Nasledujúci rok súťaž vyhral Google.
2011 – Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS bol vypustený Robonaut 2, robotický pomocník astronautov.
2013 – Štyri americké štáty povolili testovanie autonómnych vozidiel na verejných cestách.
2015 - Počítačový program AlphaGo od firmy Google prvýkrát porazil v hre Go človeka, majstra Európy Fan Huia.
2018 - Výskumné laboratórium OpenAI so sídlom v Spojených štátoch vyvinulo neurónovú sieť s názvom GPT-2, ktorá bola schopná generovať zmysluplné texty. V roku 2020 bol predstavený GPT-3, veľký jazykový model založený na hlbokom učení, ktorý je schopný generovať ľudsky zrozumiteľný text a vykonávať úlohy, ako je preklad a odpovedanie na otázky.
V súčasnosti sa umelá inteligencia stala bežnou súčasťou v rôznych oblastiach. Používa sa v zdravotníctve na diagnostiku a predikciu chorôb, v oblasti finančných služieb na analýzu dát, ako aj v oblasti výroby na optimalizáciu procesov.
Ktoré z daných tvrdení nevyplýva z textu?
- Pojem umelá inteligencia bol prvýkrát oficiálne definovaný v roku 1928.
- Za otca umelej inteligencie sa považuje americký informatik a vedec Johnom McCarthy.
foto: pixabay.com, pexels.com, pxhere.com, cz.depositphotos.com
