Prečítajte si skvelý článok o včelárstve priamo od včelára.
Lovci medu
Spočiatku to boli „zlodeji“, ktorí z dutín stromov a skalných previsov vykrádali voskové plásty plné medu. Išlo im len o sladký med. Cukor a čokoláda boli v tom čase ešte neznáme, a tak aj s rizikom uštipnutia, či pádu z výšku lovili kilá medu, kým včely okolo zúrili a štípali. O ich osud sa nezaujímali, bolo im jedno, či tento vzácny hmyz prežije, či budú mať dosť zásob na zimu... Šlo im len o jedno – obohatiť si jedálniček o to najsladšie, čo sa v prírode nachádzalo. Históriu lovcov medu nám dokumentujú rôzne nástenné maľby. Pravdepodobne najstaršia je maľba lovca medu v španielskej jaskyni Arana, stará vyše 9 000 rokov.
Med ako symbol bohatstva
O prvých včelároch môžeme hovoriť až v Starovekom Egypte. O včely sa starali a chovali ich v dlhých dutých rúrach vyrobených z hliny. Vosk, med a propolis boli dôležitou súčasťou ich rituálov. Med ako symbol bohatstva sa dával faraónom do hrobiek.
Postupne sa včelárenie rozšírilo aj do ďalších starovekých civilizácií a stáva sa súčasťou života ľudí.
Brtníci
Brtníctvo bolo špeciálne chovanie včiel v dutinách stromov – brtiach. Ale brtníci to mali oveľa ťažšie, ako sa zdá na prvý pohľad. Lesy boli divokejšie ako sú dnes. Plné šeliem, ktoré si tiež veľmi radi pochutili na mede. Brtník tak musel byť pripravený na možné nebezpečenstvá a do lesa si okrem včelárskeho náradia bral aj luk alebo kušu či šípy. Dutiny stromov obsadené včelami boli od seba vzdialené aj niekoľko kilometrov. Preto ich navštevovali na koňoch a 20 brtí im trvalo prejsť aj 8 hodín. Brtníci boli kvôli svojmu nebezpečnému a sladkému povolaniu v spoločnosti veľmi vážení, mohli si z lesa zobrať toľko dreva, koľko potrebovali a mali aj ďalšie výhody. Ich život mal špeciálne pravidlá - každý mal svoj tajný recept, ako prilákať roj včiel do dutiny: využívali na to zmes medu, korenín a sladkého drievka. Prísne pravidlá sa striktne dodržiavali a ak jeden brtník ukradol med inému brtníkovi, on sám i jeho potomkovia už viac nemohli brtníčiť.
Svetlo z úľa
O ďalšie šírenie včelárstva sa zaslúžili mnísi. Ako sa šírilo kresťanstvo do Európy, stavali sa kostoly a kláštory a pri nich záhrady so včelnicami. Med bola dôležitá súčasť života. Zároveň sa dostáva do popredia ďalší včelí produkt – včelí vosk. Ten je dôležitý ako svietidlo a práve vďaka nemu mohli mnísi vo svetle voskových sviec čítať, prepisovať knihy, alebo sa modliť.
Cukor nad med alebo naopak?
Po objavení Ameriky sa svet zmenil. Starí kontinent, Európa, spoznáva nové pochutiny, medzi nimi aj cukor a čokoládu. Cukor sa stáva čoraz lacnejší a med sa tak dostáva do úzadia. Aj v dnešnej dobe je cukor dominantným sladidlom – ale len kvôli cene. Med obsahuje oveľa zdravšie cukry, vitamíny a enzýmy, tiež blahodarne pôsobí na naše zdravie. Dnes sa opäť stále viac ľudí vracia k medu a jeho spotreba stúpa. Dospelý človek by mal zjesť ročne 6 až 7 kilogramov medu. Na Slovensku to bolo ešte pred pár rokmi len 0,7 kilogramu medu na osobu ročne. Dnes sme už prekročili priemernú hodnotu 2 kilogramov na osobu ročne. Hoci to nie je ideálny stav, neustále sa zlepšuje.
Sladké a zároveň horké povolanie
Cesta k sladkému medu má však neraz trpkú príchuť. Včelár celý rok pracuje okolo včiel a dbá na ich zdravie. Sleduje ich silu a vývoj a snaží sa dosiahnuť, aby vyprodukovali med aj pre neho ako odmenu za prácu. Za každým pohárom medu je tvrdá práca včiel a celoročná práca včelára, kropaje potu pri prenášaní ťažkých úľov i rámikov a neraz aj štípance. To robí z nášho najsladšieho remesla zároveň aj remeslo najhorkejšie.
„Ak sa venovať včelárstvu, tak len zo srdca a s láskou.“
foto: pixabay
