Čo máme prichystané na letné večery? Pozorujte svetlo a tmu, ako sa navzájom prelínajú. Veľa sa o nich dozviete aj v skvelom článku.
Svetlo je forma energie, ktorá sa šíri v malých, neviditeľných vlnách. Svetelné vlny prenášajú drobné dávky energie, ktoré nazývame fotóny. Keď fotóny vniknú do nášho oka, podráždia svetlocitlivé bunky a my vidíme.
Medzi ďalšie formy energie, ktoré sa šíria vlnami, patria rádiové vlny, röntgenové lúče a tepelné žiarenie, ktoré zaraďujeme medzi rozsiahle spektrum elektromagnetického žiarenia. Viditeľné svetlo predstavuje len malú časť z tohto spektra. Všetky elektromagnetické vlny, vrátane svetelných, sa šíria rýchlosťou takmer 300 000 km/s. Vo vesmíre sa nič nepohybuje rýchlejšie ako svetlo.
Čím viac sa vzďaľujeme od svetelného zdroja, tým jasnejší sa nám zdá. Je to preto, lebo svetlo z neho sa šíri všetkými smermi. Čím sme ďalej, tým je rozložené na väčšej ploche. Napríklad mnohé hviezdy sú oveľa jasnejšie ako naše Slnko, no sú od nás veľmi vzdialené, a tak kým ich svetlo dopadne na Zem, rozptýli sa po takej obrovskej ploche, že pôsobí ako svetlo sviečky.
Svetlo je druh energie, ktorá sa šíri priamočiaro, takže vo väčšine prípadov nemôže obísť prekážky, ktoré má v ceste. Rozličné druhy látok prepúšťajú rozličné množstvo svetla. Látky, cez ktoré svetlo úplne prechádza, ako napríklad cez číre sklo, voláme priehľadné. Látky, ktoré prepúšťajú len časť svetla sú priesvitné (napríklad zamrznuté sklo). Keď svetelné lúče dopadnú na pevný objekt – nepriehľadné teleso, svetelné vlny cez teleso neprechádzajú a nedostanú sa tak ani do priestoru za ním. Ak na oblasť za telesom nedopadá žiadne svetlo, vytvorí sa tmavá oblasť, ktorú nazývame tieň. Ak predsa len nejaké svetlo na oblasť za telesom dopadá, vzniká aj sivá oblasť tieňa, ktorú nazývame polotieň. Polotieň sa vytvára na okrajoch tieňa. Čím je svetelný zdroj menší, tým viac tieňa a menej polotieňa vzniká.
Vyskúšajte si sami: aby ste mohli vidieť dva druhy tieňov, podržte knihu nad kúskom bieleho papiera pod svetlom lampy. Všimnite si, aké tiene vrhá. Keď pohnete knihou k papieru, uvidíte viac tieňa a menej polotieňa. A naopak, ak pohnete knihou k lampe, uvidíte menej tieňa a viac polotieňa.
Zdroje svetla
Každé teleso, ktoré vyžaruje svetlo, nazývame svietiace. Príkladom svietiacich telies sú slnko, elektrické žiarovky, hviezdy, sviečky, svetielkujúce hodiny alebo svätojánske mušky. Väčšina telies však nesvieti a je viditeľná len preto, že odráža svetlo iného svietiaceho telesa. Napríklad mesiac vidieť na oblohe len preto, lebo sa od neho odráža slnečné svetlo. Niektoré svietiace telesá vyžarujú viac svetla ako iné. Mieru ich jasu nazývame intenzita. Čím ďalej sa od zdroja nachádzame, tým nižšiu intenzitu vnímame.
Niektoré látky môžu pohlcovať ultrafialové žiarenie a vyžarovať ho ako svetlo. Také látky voláme fluorescenčné. Často sa využívajú v reklame a maliarstve, pretože dodávajú farbám zdanie jasu. Na tele niektorých rýb žijúcich vo veľkých morských hĺbkach sa nachádzajú žiariace škvrny, ktoré vznikajú v dôsledku tepla a prítomnosti istých chemických látok. Všetky studené zdroje svetla vrátane fluorescenčných sa nazývajú luminiscenčné.
Medzi zaujímavú hru svetla patrí aj fatamorgána – optický klam. Na rozpálenej púšti vyčerpaní pocestní často vidia na horizonte oázu, no keď sa ku nej priblížia, stratí sa. Oáza síce existuje, ale leží za horizontom, pričom svetlo z nej sa odráža a láme vo vrstve horúceho vzduchu ležiaceho blízko pri zemi. Tak vzniká dojem, že sa nachádza bližšie ako v skutočnosti je.
Čítal si pozorne? Otestuj sa.
Z textu článku vyplýva, že:
- Každé teleso, ktoré vyžaruje svetlo, nazývame svietiace.
- Každé teleso vyžaruje svetlo.
Eva Cintulová
„Som majsterkou kraja v bedmintone. Som športovkyňou telom a duchom a vždy s radosťou pozerám NHL.“
foto: wikimedia, pixabay, flickr
