Poteší vás, keď nájdete kúsok zelene v meste?
Navštevujete park vo vašom meste a v chládku si posedíte na lavičke? Prečítajte si článok od nášho Stromáka o zaujímavostiach z mestských parkoch vo svete i doma. Možno ozaj nájdete príjemnú inšpiráciu na letné stretnutie.
Mestský park poskytuje dostatok zelene a v letných horúčavách má nenahraditeľnú funkciu. Strom dáva tieň, zvlhčuje ovzdušie, zachytáva prach, znižuje hluk, ochladzuje mesto. V mestských parkoch je v priemere o jeden stupeň nižšia teplota ako v uliciach mesta. Návštevníci parku si môžu posedieť na lavičkách, polihovať na trávniku či poprechádzať sa medzi kvitnúcimi záhonmi kvetov. V niektorých parkoch je priestor na spoločenské hry a dokonca aj tanečné plochy. Oddych na čerstvom vzduchu v zelených pľúcach mesta, šum lístia, spev vtákov a zelený trávnik sú balzamom na dušu pre každého. Je park aj vo vašom meste? Viete, kto ho vysadil a aké rastlinné bohatstvo ukrýva?
V minulosti parky ponúkali pokoj, krásny výhľad a romantiku. Dnešný rýchly životný štýl zmenil pokoj na čulú športovú atmosféru. V parku môžete stretnúť korčuliarov či cyklistov alebo si zacvičiť na prírodných fitnesových strojoch. Súčasťou mnohých súčasných parkov sú aj malé zoologické či botanické záhrady, kde rastú exotické dreviny.
Myslím si, že len málokto z nás sa zamyslel, ako taký park vznikol a akým vývojom prešiel. Trochu histórie nezaškodí a určite vám pomôže zorientovať sa napríklad aj vo vašom parku. Začneme gotikou, keď boli mestá len zhlukom úzkych uličiek a mali veľmi málo zelene. Obyvateľom gotických miest však zeleň nechýbala, lebo za mestskými hradbami sa rozprestierali vinice, lesy, sady.
Neskoršia renesancia priniesla rozmach vo výsadbe parkov. Všetko bolo symetrické, stromy a záhony kvetov boli geometricky zoradené, chodníky a mnohé zákutia lemovali krásne mramorové sochy. Veľkolepé barokové parky s dlhými alejami prekonali parky klasicizmu, ktoré svojou eleganciou priam vyrážali dych. Nový smer vo výsadbe parkov priniesli Angličania, ktorí sa oboznámili so záhradným umením Ázie. V súlade s teóriou návratu k prírode sa začali presadzovať prírodné parky, ktoré ľuďom viac vyhovovali. Takýto prírodno-krajinársky park dostal pomenovanie anglický park.
S nástupom priemyselnej revolúcie nastalo aj obdobie vzniku okrášľovacích spolkov, ktoré vysádzali trávničky, záhony ruží i stromy na voľných priestranstvách miest a ktoré stáli pri zrode mnohých mestských parkov. Postupne vznikali nové mestské parky, ktoré zažívali svoje lepšie i horšie obdobia. Žiaľ, mnohé parky boli vyrúbané a ustúpili výstavbe. Zostali len osirelé stromy a nezavlažované trávniky, o ktoré sa nik nestaral.
Pozrime sa na súčasnosť. Hovorí sa, že Európa je zelené miesto s tisíckami parkov, miliónmi stromov a kvetov, kilometrami zelených trávnikov. Ako príklad slúžia parky, ktoré nás môžu inšpirovať:
Parc des Buttes Chaumont, Paríž, Francúzsko
Park, ktorý sa nachádza v severovýchodnej časti Paríža a je piatym najväčším parkom v meste, otvorili v roku 1867. Najznámejšou dominantou parku je Temple de la Sibylle (Sibylin chrám) postavený na vrchole útesu vo výške 50 metrov nad umelým jazerom.
Park El Retiro, Madrid, Španielsko
Park je súčasťou mestského historického a botanického dedičstva. V minulosti slúžil na rekreáciu kráľovskej rodiny. Prvá zmienka o parku siaha do doby prvých kráľov Španielska.
Hyde park, Londýn, Veľká Británia
Jeden z ôsmich kráľovských parkov britskej metropoly navštívia ročne milióny turistov a Londýnčanov. Nachádza sa tu slávny Speaker´s Corner (Rečnícky kút), jazero Serpentine a pamätník Diany, princeznej z Walesu, v tvare fontány. Park ponúka niekoľko rekreačných aktivít vrátane plávania, člnkovania, bicyklovania, tenisu a jazdy na koni.
Park Maksimir, Záhreb, Chorvátsko
Koncom 18. storočia sa park nachádzal na okraji mesta, dnes je obklopený mestským osídlením. Je domovom mnohých ohrozených druhov zvierat a rastlín. Ich ochrana je dôležitá, pretože je spojená so zachovalými storočnými dubovými lesmi, ktoré sa tu nachádzajú. V parku je zaznamenaných viac ako sto druhov vtákov. Okrem lesov sú tu lúky, jazerá a potoky, ktoré predstavujú významné biotopy pre rastliny a zvieratá, čím prispievajú k biodiverzite.
Villa Borghese, Rím, Taliansko
V treťom najrozľahlejšom parku Ríma sa nachádzajú tri múzeá svetového významu, najstaršia zoologická záhrada v Taliansku založená v roku 1911, upravené záhrady s pestrými záhonmi kvetov, niekoľko jazierok a ďalšie atrakcie. Záhrady boli vytvorené pre vilu Borghese, ktorú v 17. storočí využíval kardinál Scipione Borghese pre svoju umeleckú zbierku a na usporadúvanie večierkov. Park bol do dnešnej podoby upravený začiatkom 19. storočia.
Grosser Tiergarten, Berlín, Nemecko
Zelené pľúca Berlína, rozlohou väčšie ako londýnsky Hyde Park, sa nachádzajú v centre mesta. Koncom 17. storočia bol park pretvorený z loveckej obory na rekreačné miesto pre obyvateľov mesta. V minulosti bol park niekoľkokrát pretváraný, v súčasnosti má krajinný charakter.
Phoenix park, Dublin, Írsko
Park s rozlohou 808 hektárov je jedným z najväčších uzavretých mestských rekreačných oblastí na svete. V parku založenom v roku 1662 ako kráľovský poľovný revír sa dodnes preháňajú stáda jeleňov. Nachádza sa tu aj zoologická záhrada založená v roku 1830, po Viedni, Londýne a Paríži štvrtá najstaršia ZOO na svete. Dominantou parku je Wellingtonský monument s výškou 62 metrov.
Aby sme nemuseli cestovať ďaleko do sveta, stačí sa nám rozhliadnuť po našom krásnom Slovensku, ktoré tiež ponúka zaujímavé mestské parky:
– V Považskej Bystrici budujú park s rastlinami majúcimi predchodcov v treťohorách.
– Nitriansky mestský park má výbeh pre muflóny a daniele, aj gazdovský dvor.
– V pezinskom zámockom parku žijú pávy. Podobne aj v parku Martina Kukučína v Dolnom Kubíne.
– Ovce, kozy, oslíky, či kengury a emu žijú v minizoo v historickom parku v Žiari nad Hronom.
– Park v Poprade obývajú havrany.
– Súčasťou zámockého parku v Humennom je skanzen ľudovej kultúry.
– Kúpeľný park v Turčianskych Tepliciach spestrili netypické lavičky i tzv. Guliverova lavička.
– Bardejovské kúpele majú v parku atrakciu v podobe dlhej drevenej lávky.
– Park pri Budatínskom zámku je najstarším parkom v Žiline, vznikol v roku 1371.
Mestských parkov je stále málo. Horšie ako centrá miest, kde sa nachádzajú historické záhrady alebo malé mestské parky, sú na tom sídliská. Zeleň v tomto prostredí tvoria najmä voľné zatrávnené plochy s náletovou zeleňou. A pritom stačí jednoduchý nápad a spolupráca obyvateľov a zástupcov mesta. Takéto plochy by mohli prejsť sadovými úpravami (stromy po obvode, aleje a kvetinové záhony), oživiť ich drobnou záhradnou architektúrou s lavičkami, vybudovať viacúčelové ihriská. Pokúsme sa spolu oživiť zelené priestranstvá a vložiť do nich nielen estetiku, ale i funkčnosť.
“Mám rád prírodu, ale nepáčia sa mi ľudské zásahy do nej.”
Foto: wikimedia, geograph.ie
