Toto nie je žart! Diverzita v ekosystéme na tom na Slovensku vôbec nie je dobre.
Rodičia zbalia niečo pod zub na cestu, rodinka nasadne do auta a ide sa! Pred tridsiatimi rokmi by ešte aj ručne drhli čelné sklo od kadejakej “hávede“, dnes stačí iba stieračmi zotrieť prach. Miznutie hmyzu z prírody sa dnes označuje aj ako “fenomén čistých autoskiel”. Slovensko bolo od dávnych čias poľnohospodárskou krajinou. Rýchly vývoj ľudskej spoločnosti a technologický pokrok má dnes fatálne následky na rozmanitosť života našich lúk a polí. Kde pred tridsiatimi rokmi entomológ nazbieral 1 kilogram hmyzu, tam je dnes sotva 100 gramov. Naše opeľovače, ako sú rôzne druhy múch, včiel, chrobákov a motýľov ohrozujú nielen pesticídy a klimatické zmeny, ale aj používanie ťažkej poľnohospodárskej techniky na poliach.
Ďalej k tomu prispieva veľmi časté a veľmi rýchle kosenie lúk, zanedbávanie pastvín a ich zarastanie, pretváranie prirodzenej mozaikovej krajiny plnej krovín, solitérnych stromov a lúčnych kvetov na nudné pole s repkou olejnou. Tam, kde v minulosti boli menšie políčka oddelené hájmi, potokmi a lúčnymi porastami, žili stovky druhov rôznorodého hmyzu. Dnes sú už lúky a polia s päťdesiatimi druhmi veľkou vzácnosťou. Pre ich prežitie je dôležité krajinu štruktúrovať tak, aby voda, úkryt a potrava boli situované blízko pri sebe.
Jedným z kriticky ohrozených druhov našich lúk je motýľ žltáčik zanoväťový. Okrem toho, že je na našom území na pokraji vyhynutia, je európskym endemitom a nenájdete ho, okrem Európy, nikde inde na svete. V susednom Česku je považovaný za vyhynutý druh. Žltáčik zanoväťový je typický obyvateľ pasienkov a ručne kosených lúk, kde samica motýľa kladie vajíčka na vrcholové mladé výhonky zanoväte nízkej a zanoväte rakúskej, ktorými sa mladé húsenice živia. Celý životný cyklus, od vajíčka až po dospelého jedinca, prebieha na týchto dvoch rastlinách. Rýchlym a častým strojovým kosením lúk, kde tento proces ešte koliduje s jednotlivými vývinovými štádiami žltáčika, sa jeho populácia znížila na kritickú hranicu prežitia. Tento motýľ je pritom typickým príkladom tzv. dáždnikového druhu, keď požiadavky na jeho ochranu pri zmene spôsobu hospodárenia vyhovujú desiatkam ďalších ohrozených druhov.
Z hľadiska ohrozenia významných opeľovačov našich polí a lúk je kontroverzný aj vplyv včely medonosnej na ich úbytok.
Nedá sa jej uprieť, že dokáže uniesť najväčšie množstvo peľu. Bolo však dokázané, že divo žijúce opeľovače sú až dvakrát úspešnejšie pri samotnom opelení rastliny. Pri výskume bolo zaznamenané, že v okolí úľov včely medonosnej bola preukázateľne nižšia produkcia a kvalita semien opeľovaných rastlín. Taktiež, početné včelstvá veľkochovateľov doslova vysávajú zdroje nektáru v okolitej krajine a ochudobňujú tak iné konkurenčné druhy o potravu. Problémom zlej včelárskej praxe sú navyše ochorenia včelstiev, ktoré majú pri prenose na divo žijúce opeľovače fatálne následky. Pričom sa včelárstvo za posledné roky veľmi spopularizovalo a od roku 2005 narástol na Slovensku počet včelstiev včely medonosnej z 250 tisíc na 300 tisíc. Samotná včela v tom je však celkom nevinne, za miznutie drobného života zo slovenských polí a lúk nesie zodpovednosť človek svojou činnosťou.
Autor: Júlia Michaláková
foto: cz.depositphotos.com
