Prečítajte si dnes o tom, čo sa deje pod povrchom.
„Slovensko je krajina s miernou seizmickou aktivitou. Ročne sa na území Slovenska vyskytne približne 70 až 80 zemetrasení,“ hovorí seizmológ Róbert Kysel. Na Slovensku sa nachádza aj najstarší funkčný seizmograf v strednej Európe z roku 1902.Seizmicky najaktívnejšie je u nás okolie Komárna, kde bolo v roku 1763 jedno z najtragickejších zemetrasení v histórii Slovenska. Spôsobilo trhliny v pôde, zničilo 179 domov a sedem kostolov, zomrelo 63 ľudí a zranilo sa 102.
Ako vznikla Zem?
Keď vznikala slnečná sústava, objekty sa zhlukovali a tým rástla aj sila ich gravitačného poľa. Čím bola väčšia, tým viac priťahovala menšie telesá až dosiahli rozmer planét, ktoré takto vyčistili priestor okolo seba.
Viaže sa výskyt zemetrasení na pohoria?
Zemetrasenia sa viažu na vznik alebo existenciu určitého tektonického zlomu a vnikajú na rozmedzí dvoch litosférických dosiek. Keď na seba tlačia dve rôzne geologické jednotky, tlak medzi nimi sa uvoľní a tak vzniká zemetrasenie.
Litosféra je teda rozdelená na litosférické dosky, ktoré sa delia na menšie časti?
Litosférické dosky pozostávajú z mikroplatní. Na Slovensku sa nachádza mnoho mikroplatní najmä v oblasti pohoria Karpaty, ktoré sa tiahne od Bratislavy takmer až do Rumunska. Karpaty majú veľmi komplikovanú geologickú stavbu. Ak tlačia na seba geologické jednotky, vznikajú zlomy. Aj na Slovensku je pomerne veľa takýchto zlomov, ktoré generujú zemetrasenia.
Prečo sú litosférické dosky neustále v pohybe?
V jadre sa nachádzajú rádioaktívne prvky, ktoré majú dlhú dobu rozkladu. Zem nebola pôvodne tuhá, mala kvapalné skupenstvo a prvky tam mali vysokú teplotu. To znamená, že ťažšie prvky klesli do jadra. Zemské jadro je z ťažkých kovov, ako železo a nikel. Keďže sa udržiavajú v kvapalnom skupenstve, majú vysokú teplotu. Nad časťou jadra s vyššou teplotou sú zložky s nižšou teplotou, čím dochádza k prúdeniu, ktoré dáva do pohybu litosférické dosky.
Čím je ovplyvnená dĺžka trvania zemetrasenia?
To sú sekundy, obvykle 3 až 5 sekúnd. Na mieste s priaznivými podmienkami môže zemetrasenie trvať aj desiatky sekúnd. Ak sú pod mestom piesky a štrky, energia zo seizmickej vlny tam v dôsledku kontaktu medzi podložím a materiálom nemá šancu uniknúť. Štruktúra ju uzavrie do seba. Napríklad zemetrasenie s magnitúdom 5 (magnitúdo je seizmologický výraz pre absolútnu silu zemetrasenia) by tam zostalo a mohlo by teoreticky aj zosilnieť.
Čo robiť počas zemetrasenia?
Všetko závisí od sily zemetrasenia. Ak sme v budove, treba sa schovať pod stôl, aby nás nezranili padajúce predmety, sklo, lampy. Ak sme hneď vedľa núdzového východu, môžeme ho použiť na únik a snažiť sa dostať čo najďalej od budovy pre prípad, že by sa zrútila. Ak sme v lese alebo na lúke, stačí počkať, nemá tam na nás čo spadnúť. Ak nám otrasy spôsobujú problémy s udržaním rovnováhy, môžeme si ľahnúť.
Sú so zemetrasením spojené aj nejaké špecifické javy?
So zemetrasením ľudia neraz pozorujú svetelné a zvukové efekty. Vidia záblesky ako pri údere blesku.
Čo to spôsobuje?
Odpoveď je čisto hypotetická. Môže to byť výboj elektriny. Tým, že pri zemetrasení sa zem hýbe, do vzduchu sa môžu dostať častice s určitým nábojom. Tieto sa stretnú s časticami oblohy s opačným nábojom a môžu vytvoriť výboj.
RNDr. Robert Kysel, PhD., prednáša na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa predovšetkým výskumu seizmického ohrozenia územia Slovenska.
Adam Rajčani
„Život nie je to o tom, čo od neho dostaneš, ale o tom, čo s tým vieš urobiť.“
foto: wikipedia
