V každom čísle časopisu Stromáčik už tradične uverejňujeme rubriku „Erbové hádanky“, ktorá našim čitateľom predstavuje erby vybraných slovenských miest a obcí.
Cieľom rubriky je posilniť v deťoch abstraktné myslenie, tvorbu asociácií a zapamätanie si detailu. Na základe zapamätaného obrazu potom dieťa dokáže hľadať podobnosti a identifikovať rozdiely medzi jednotlivými erbami.
Prvým krokom je vyfarbenie erbov nachádzajúcich sa v časopise podľa inštrukcií. Druhým je tvorba príbehov - krátkych, aj nezmyselných asociácií, aby si obrázky na erbe dieťa zapamätalo. Príklad: modrá obloha sa usmieva na zasnežený biely štít, pod ktorým rastie kvet ako hora - modrý horec. Napokon v poslednom kroku sa kladú otázky (z časopisu), pričom dieťa sa na erby nesmie pozerať.
K jednotlivým erbom prikladáme aj pár zaujímavostí na prečítanie a priblíženie miest a obcí Slovenska, prípadne si na internete nájdite aj ich fotografie.
Kraľovany vznikli v 14. storočí na obchodnej križovatke Oravy, Liptova a Turca. Ľudia sa tu kedysi živili pltníctvom, rybolovom či prácou s drevom. V Kraľovanoch sa nachádzala aj hlavná pltnica, v ktorej sa prekladal tovar zväzený z Oravy a ďalej sa prepravoval po Váhu. Práve blízka prítomnosť rieky však spôsobovala pravidelné povodne, niekedy dokonca aj v zimnom období. Zaujímavosťou je, že v zimných mesiacoch nedopadá na obec priame slnečné svetlo. Lúčom slnka totiž bráni preniknúť do doliny vysoký kopec Kraľovianska kopa. V lete je obec vyhľadávaná vďaka Kraľovanskému jazeru - zatopenému kameňolomu v miestnej časti Rieka, ktoré mnohí prezývajú ako slovenské Plitvické jazerá. Jazero je výnimočné vďaka čistej a tyrkysovej vode i pohľadu na okolité horské svahy.
V erbe obce sa nachádzajú dvaja pltníci splavujúci rieku, ktorí sú spomienkou na celé stáročia trvajúcu tradíciu.
Obec Terchová je vstupnou bránou do Vrátnej doliny a je spájaná s rôznymi mýtami či legendami o Jurajovi Jánošíkovi. Na jeho pripomienku sa v obci vypína aj 7 a pol metrová socha. Terchová je tiež známa svojou kultúrnou tradíciou, od začiatku 60. rokov sa tu každoročne koná folklórny festival Jánošíkove dni. Milovníkov turistiky zas lákajú Jánošíkove diery a Vodopády Dierového potoka nachádzajúce sa v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov.
V erbe Terchovej je vybrazený tancujúci zbojník so žltými vrkočmi, valaškou, krpcami na nohách a opaskom.
Vznik obce Nezbudská Lúčka bol spätý s výrobou vápna na stavebné účely Starého hradu i Strečna, panských, cirkevných, neskôr i meštianskych murovaných objektov v blízkom i vzdialenejšom okolí. Preto sa v roku 1439 uvádza s prívlastkom Vápenná. Pôvodná jednoradová zástavba dreveníc kopírovala ľavý breh rieky Váh. Na druhej strane rieky sa nachádzal Starý hrad (nazývaný tiež Starhrad, Varínsky hrad), ktorý bol postavený na ochranu dávnej cesty prechádzajúcej Považím. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Obec je taktiež známa najbohatším výskytom prírodného asfaltu a jediným lomom na jeho ťažbu v Európe. Unikátnou atrakciou je asfaltové jazero. Vzniklo postupným prehlbovaním lomu a jeho prirodzeným zatápaním. Počas horúcich dní je možné na horninových stenách lomu pozorovať pomaly stekajúci prírodný asfalt čiernej až čiernosivej farby.
Na erbe obce Nezbudská Lúča kráča žltý medveď po zelenej tráve. Podkladom na návrh erbu bola obecná pečať, ktorá pochádza z roku 1814.
Lipovec leží na úpätí južných svahov Malej Fatry na pravej strane rieky Váh. Názov obce bol odvodený od lesného porastu líp, na ktoré bol vtedajší chotár veľmi bohatý. Obyvatelia Lipovca boli roľníkmi a tiež majstrami na pálenie drevného uhlia. Ženy sa zaoberali pradením ovčej vlny a jej spracovaním, výrobou plátna a tkaním kobercov. Rieka Váh spôsobovala obyvateľom časté problémy. Najpovestnejšia povodeň sa odohrala v auguste roku 1813. Koryto Váhu bolo zatarasené balvanmi a tak povodňová voda vytvorila nové koryto asi 800 m nižšie od Lipovca. V roku 1944 bola obec Lipovec vypálená a jej obnova trvala 3 roky. Výstavba vodného diela koncom päťdesiatych rokov 20. storočia rozdelila obec kanálom na hornú a dolnú časť. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa Lipovec rozrástol o tri nové obytné časti – Hrabiny, Dúbravy a Stred.
V erbe obce Lipovec je zobrazený anjel s mečom vyrastajúci zo zlatej koruny. Koruna zdobí aj jeho hlavu.
