Od októbrového vydania časopisu Stromáčik sme zaviedli novú rubriku „Erbové hádanky“. Dnes v nej pokračujeme ďalšími erbmi.
Cieľom rubriky je posilniť v deťoch abstraktné myslenie, tvorbu asociácií a zapamätanie si detailu. Na základe zapamätaného obrazu potom dieťa dokáže hľadať podobnosti a identifikovať rozdiely medzi jednotlivými erbami.
Prvým krokom je vyfarbenie erbov nachádzajúcich sa v časopise podľa inštrukcií. Druhým krokom je tvorba príbehov - krátkych, aj nezmyselným asociácií, aby ste si obrázky na erbe zapamätali. Príklad: modrá obloha sa usmieva na zasnežený biely štít, pod ktorým rastie kvet ako hora - modrý horec. Až v poslednom kroku sa kladú otázky (z časopisu), pričom dieťa sa na erby nesmie pozerať.
K jednotlivým erbom prikladáme aj pár zaujímavostí, ktoré si s deťmi môžete prečítať, prípadne si na internete nájdite aj fotografie z danej obce či mesta.
Brezno
Mesto sa nachádza na brehoch Hrona v Breznianskej kotline, na pomedzí Nízkych Tatier a Veporských vrchov. Brezno má bohatú históriu spojenú s baníctvom a ťažbou farebných kovov. I keď Brezno nepatrí k turisticky najvyhľadávanejším mestám, rozhodne má čo ponúknuť. K najväčším zaujímavostiam patrí farská kláštorná knižnica, ktorá je jedna z najstarších na Slovensku, Horehronské múzeum a zvonica z roku 1830 nachádzajúca sa v historickom centre mesta. V blízkosti Brezna sa nachádzajú aj dve jaskyne. Tou prvou je Bystrianska jaskyňa. Je zaujímavá tromi priepasťami, ktoré dosahujú hĺbku 20 metrov a vďaka jedinečnej klíme sa využíva aj na speleoterapiu (liečenie astmy a horných dýchacích ciest). Druhou je Jaskyňa mŕtvych netopierov, ktorá vďačí za svoj názov veľkému množstvu nájdených netopierích kostičiek. Ich odhadovaný vek je približne 6000 rokov.
V erbe Brezna sa na ľavej polovici nachádzajú modro - biele pásy a v pravej polovici môžeme vidieť šesť bielych ľalií na červenom podklade.
Mýto pod Ďumbierom
Leží na južnom svahu strednej časti Nízkych Tatier v doline Štiavničky, v okrese Brezno. Osadu založili baníci, ktorí ťažili drahé kovy a železo pre kráľovské mesto Brezno a pre kremnickú mincovňu. Postupne sa baníci začali usídľovať v okolí, stavať domy, obrábať pôdu a stávali sa tak aj roľníkmi. Najväčší počet obyvaťeľov bol zaznamenaný v roku 1940 a to približne 1200. V súčasnosti žije v obci vyše 500 obyvateľov. Mýto pod Ďumbierom a jeho okolie je turisticky veľmi vyhľadávanou lokalitou. Najväčším lákadlom sú viaceré lyžiarske strediská, pričom priamo pri obci sa rozprestiera lyžiarske stredisko Ski centrum Mýto. Jeho zjadovky sa orientujú na severné svahy predhoria Nízkych Tatier. Ak by ste sa radšej venovali turistike ako lyžovaniu, žltá turistická značka vás privedie priamo na Ďumbier.
Na pôvodnom erbe obce Mýto pod Ďumbierom bol kedysi roľník, ktorý mal v jednej ruke sekeru, v druhej vidly a nad sebou hrable. Na súčasnom erbe obce sa nachádza skupina troch vrchov modrej farby, ktoré predstavujú vrcholy Ďumbiera, Malého a Veľkého Gápľa. Pred trojvrším je vyobrazená halapartňa, mešec a zlaté dukáty. Halapartňa, mešec a dukáty symbolizujú mýtnika, ktorý vyberal v minulosti mýto – poplatok za vstup do obce. Mešec a dukáty zároveň symbolizujú ťažbu drahých kovov v tejto oblasti.
Telgárt
Obec Telgárt vznikla v prvej polovici 14. storočia pri prameni Hnilca, na ceste spájajúcej Gemer a Spiš. V minulosti bolo toto územie využívané ako poľovnícky revír uhorských kráľov. O tom, že ho navštevoval kráľ Matej Korvín svedčia mnohé legendy, ktoré sú spájané práve s Telgártom a Kráľovou hoľou. Obyvatelia Telgártu sa zaoberali chovom oviec, dobytka, drevovýrobou a povozníctvom. V neskoršom období aj železiarskym priemyslom, vďaka ktorému narastal i počet obyvateľov. V Telgárte sa nachádza jediný špirálový železničný tunel na Slovensku, ktorý pokračuje unikátnym viaduktom. Táto železničná trať je výnimočným technickým riešením prekonania veľkého prevýšenia (výškový rozdiel 172 m) na pomerne krátkom 12 km úseku v zložitom teréne.
V erbe Telgártu môžeme nájsť vyobrazenie Svätej Trojice. V spodnej časti štítu sa nachádzajú biele oblaky, na ktorých stojí vľavo Kristus so zlatým (žltým) krížom. Vedľa neho stojí Boh so zlatou (žltou) svätožiarou v trojuholníkovom tvare a medzi nimi sa nachádza holubica, ktorá symbolizuje Ducha Svätého.
Demänovská Dolina
Obec sa nachádza v centrálnej, najatraktívnejšej časti Nízkych Tatier, v rovnomennej doline ležiacej v chránenom území Národného parku Nízke Tatry. V 18. a 19. storočí sa obec hemžila baníkmi, ktorí tu dolovali rudy, ťažili drevo či pásli ovce a dobytok. Záujem o celú oblasť vzbudilo objavenie Demänovskej jaskyne slobody v roku 1921, no masovú turistiku vyvolala až výstavba lanovky na Chopok. Demänovský jaskynný systém, ktorý vytvorila riečka Demänovka, je v súčasnosti najdlhšou prepojenou krasovou sústavou na Slovensku. Dĺžka doposiaľ zmeraných častí je vyše 35 km a pozostáva z desiatich prepojených jaskýň. Najvýznamnejšie sú: Demänovská jaskyňa slobody (8336 m) a Demänovská ľadová jaskyňa (2445 m), ktoré sú sprístupnené verejnosti. Ďalej nasledujú Demänovská jaskyňa mieru (16 174 m), Jaskyňa Vyvieranie (1437 m) a Pustá jaskyňa (4663 m). Okolie obce, známe ako stredisko Jasná, je medzinárodne známe centrum zimnej i letnej turistiky.
V erbe Demänovskej Doliny sa nachádzajú skrížené valašky so zlatými poriskami. Nad valaškami letí zlatý (žltý) netopier so striebornými (bielymi) krídlami.
