V každom čísle časopisu Stromáčik uverejňujeme rubriku „Erbové hádanky“, ktorá našim čitateľom predstavuje erby vybraných slovenských miest a obcí.
Cieľom rubriky je posilniť v deťoch abstraktné myslenie, tvorbu asociácií a zapamätanie si detailu. Na základe zapamätaného obrazu potom dieťa dokáže hľadať podobnosti a identifikovať rozdiely medzi jednotlivými erbami.
Prvým krokom je vyfarbenie erbov nachádzajúcich sa v časopise podľa inštrukcií. Druhým je tvorba príbehov - krátkych, aj nezmyselných asociácií, aby si obrázky na erbe dieťa zapamätalo. Príklad: modrá obloha sa usmieva na zasnežený biely štít, pod ktorým rastie kvet ako hora - modrý horec. Napokon v poslednom kroku sa kladú otázky (z časopisu), pričom dieťa sa na erby nesmie pozerať.
K jednotlivým erbom prikladáme aj pár zaujímavostí na prečítanie a priblíženie miest a obcí Slovenska, prípadne si na internete nájdite aj ich fotografie.
V údolí rieky Slanej, medzi svahmi Slovenského Rudohoria a planinami Slovenského krasu leží Rožňava – mesto slávnych tradícií baníctva. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr, vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy. Mesto bolo pomenované podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana. V 18. storočí takmer úplne stratilo charakter banského mesta a postupne sa zmenilo na obchodno-remeselnícke mesto. Veľké rožňavské trhy lákali obchodníkov zo vzdialených kútov a produkty miestnych remeselníkov sa stali vyhľadávanými v celom Uhorsku. S bohatými dejinami baníctva a hutníctva Rožňavy a horného Gemera sa možno oboznámiť v Baníckom múzeu, pri ktorom je zriadená expozícia prírody Slovenského krasu, ako aj historická expozícia zameraná na prezentáciu najkrajších múzejných zbierok mesta a jeho okolia. V blízkosti sa nachádza Hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ Betliar, jaskyne Slovenského krasu a Rožňava je zároveň jedným z centier Gotickej cesty na Gemeri.
Erb Rožňavy tvorí modrý štít, na ktorom sú umiestnené dve zlaté skrížené banícke kladivká a tri zlaté ruže.
Obec Hrušov leží v prekrásnom malebnom prostredí, na úpätí Horného vrchu, na území Národného parku Slovenský kras. Vyviera tu Vápenný potok, ktorý ústi do Turnianskeho potoka. Pri obci sa nachádza Hrušovská lesostep s bohatou flórou a faunou a Hrušovská jaskyňa s jedinečnou kvapľovou výzdobou, ktorá však nie je sprístupnená verejnosti. V lese nad dedinou sa vyníma Kaplnka sv. Anny, ktorá bola postavená v 15.storočí. Nájdeme tu aj Hrušovské rybníky, kde sa dajú loviť ryby a hrob staviteľa cesty cez Jablonovské sedlo tzv. Sorošku - Kristiána Raisa. Kataster obce tvoria vinice, pasienky, lesy a sady. Práve ovocné sady sa stali východiskom pri tvorbe obecného erbu.
Na erbe sú vyobrazené vedľa seba dva ovocinárske nože a hruška. Erb tak nielen vystihuje charakteristické zamestnanie obyvateľov obce, ale zároveň vyjadruje aj jej názov a je teda tzv. hovoriacim symbolom.
Názov obce Plešivec úzko súvisí s Veľkým vrchom, ktorý je posiaty množstvom holých skál, preto ho ľudia nazývali plešivým vrchom. Vrch tiež slúžil ako orientačný bod pre množstvo kupcov, obchodníkov i cestujúcich, ktorých cesta viedla týmito končinami. V 14. storočí dostal Plešivec titul mesta a mal povolené usporadúvať mestský jarmok. Boli tu kovotepci a rôzni iní remeselníci, v meste sa pálilo vápno i pracovalo v železných hámroch. Najvýhodnejším však bolo pestovanie ovocia v mohutných ovocných sadoch. V druhej polovici 19. storočia nastal v obci priemyselný rozvoj. Bola postavená oceliareň, výrobňa elektrickej energie a nová celulózka, prvý papierenský závod v Uhorsku.
Základom erbu Plešivca je na trojvrší stojaci dvojitý kríž, ktorý je odvodený od štátneho znaku. Druhý symbol – symbol meča odkazuje na kováčstvo a na meč sv. Juraja, patróna rytierov a pôvodného patróna Plešivca.
Obec Brzotín sa nachádza v Rožňavskej kotline na nive rieky Slaná a jej prítokov. V minulosti bola obec súčasťou mesta Rožňava. Významné sú Brzotínske skaly na Silickej planine, ktoré boli vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu. Na zalesnenom svahu skalného masívu Silickej planiny sa zachovali zrúcaniny stredovekého Brzotínskeho hradu obklopené bujnou vegetáciou. Nachádzajú sa tu už len stopy po múroch. Keďže na tomto území platí 5.stupeň ochrany, platí tu zákaz pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka.
V minulosti sa obyvatelia zaoberali prevažne baníctvom a pastierstvom preto erb obce Brzotín zobrazuje tieto motívy. V strede zeleného štítu je dvojitý kríž s rovnako dlhými ramenami a po stranách má umiestnené strieborné čerieslo a bicie kladivko.
