Ja a príroda.
Rozhovor s moderátorkou rádia Vlna Petrou Podkonickou, ktorá pôsobí v oblasti mediálneho prostredia dlhodobo a s našou organizáciou ju spája pozitívny vzťah k prírode.
Ako najlepšie relaxuješ a kde čerpáš energiu?
Keďže mám kreatívnu prácu, vypnúť hlavu je pre mňa veľmi dôležité a zároveň mi to dáva priestor získať novú energiu a nové nápady. Mám niekoľko zdrojov doplnenia energie - hudba, kino, filmy, knihy, priatelia, rodina, šport. Ale vždy sa snažím tráviť čo najviac času vonku. Príroda je pre mňa rozhodne jeden z najlepších spôsobov, ako dobiť baterky. V lete milujem more, ale posledné roky som si čoraz viac obľúbila hory a turistiku či prechádzky. Každý rok preto pravidelne chodievam na pár dní do Vysokých Tatier. Opäť som si overila, že nič nedokáže nahradiť pobyt na čerstvom vzduchu a pokiaľ je to ešte spojené so športom alebo pohybom, je to to najlepšie čo existuje. Cítim, že vtedy zabúdam na stres, prídem na iné myšlienky a dokážem úplne vypnúť. Hovorí sa, že more lieči telo, hory dušu. Môžem potvrdiť.
Plynie Tvoj vzťah k prírode z detstva alebo sa posilnil až časom ako kompenzácia života v našej metropole a k náročnému pracovnému vyťaženiu?
Narodila som sa v Brezne, v krásnom prostredí Nízkych Tatier, ktoré poskytovali vždy bohaté možnosti ako tráviť voľný čas. Mala som šťastie, že v tom čase, keď som rástla, sme nepoznali mobily, neexistovali počítače, keď mi rodičia dovolili zapnúť televíziu, bol to vždy "sviatok". Som typické panelákové dieťa takže odmalička som veľa času trávila vonku s kamarátmi, od rána do večera sme sa naháňali, hrali skrývačku či vybíjanú, na jeseň skákali do kopy lístia a v zime sme sa guľovali, bobovali. Myslím, že tú lásku k prírode mám doslova v krvi a to aj preto, lebo nás k tomu so sestrou viedli aj naši rodičia. Pamätám si, že nás ocko často brával do prírody, chodievali sme na Krpáčovo na huby alebo sme sa celá rodina zbalili a išli opekať. Mám v živej pamäti prechádzky na Táloch, v kúpeľoch v Brusne, v lete som sa nevedela dočkať, keď maminka príde domov z práce a pôjdeme sa kúpať na kúpalisko do Podbrezovej. V zime nás ocko zase naložil do auta a chodievali sme sa lyžovať na Bystrú alebo Čertovicu.
Teraz trávim veľmi rada čas na našej chate v Nemeckej, kde sme sa dočasne presťahovali počas pandémie. Moja maminka nám vždy hovorila, že príroda je krásna v každom počasí. A asi aj preto mám od detstva vybudovaný veľmi silný vzťah k lesu a prírode. Momentálne to vnímam ešte o to intenzívnejšie, keďže žijem v hlavnom meste. Kedysi som aj ja pracovala od rána do večera v kancelárii a preto viem, ako dokáže pobyt na čerstvom vzduchu človeku chýbať. Aj keď život vo veľkomeste má nepochybne svoje výhody, najlepšie dokážem zrelaxovať vždy v prírode. Pokiaľ nejdem cez víkend domov za rodičmi do Podbrezovej, rada sa chodím prechádzať na Kolibu alebo Železnú studničku, alebo do okolia Modry. Karpaty síce nie sú moje milované Nízke Tatry, ale musím uznať, že z roka na rok im viac a viac prichádzam na chuť a objavujem ich čaro.
Okrem turistiky, naháňania sa na sídlisku a čítania v záhrade zvykla si sa vonku aj učiť? Na chalupe u rodičov či v škole?
Ešte počas pandémie som si robila kurz projektového manažmentu a na skúšky som sa pripravovala práve na našej chate. Rozložila som si lehátko na trávniku v tieni a študovala knihy. Mala som pocit, že mi to robí lepšie, ako keď som bola zavretá v izbe medzi štyrmi stenami. Dokonca som sa prichytila, ako pravidelne raňajkujem na terase, vychutnávala som si slnečné lúče s knihou v ruke, alebo som si aspoň na polhodinku zacvičila jogu na trávniku. Bol to skvelý pocit a zistila som, že niekedy nemusíte nutne chodiť na výlety či túry, ale úplne stačí robiť všetky tie obyčajné činnosti na vzduchu. Mám pocit, že dnešné deti trávia oveľa menej času vonku ako kedysi my. Nás bolo vždy plné sídlisko, dnes keď prídem domov, pýtam sa kde sú všetky tie deti a teenageri?
Určite dnešné deti trávia vonku menej času ako naša generácia. Čo myslíš, čo by pomohlo, aby pobyt von a v prírode bol pre deti lákavejší ako napr. čas strávený s elektronikou?
Myslím, že dnes viac ako kedykoľvek predtým je dôležité naučiť deti, aby chodili von, aby sa hrali so svojimi rovesníkmi na čerstvom vzduchu, aby si vymýšľali svoje vlastné hry a rozvíjali svoju fantáziu. Uvedomujem si, že dnes je doba iná, ako kedysi, že možno sa niektorí rodičia o svoje deti viac boja, aby sa im niečo nestalo... Navyše príroda a les majú silnú konkurenciu v mobiloch a počítačoch. Dnes je teda zrejme nutné deťom ten pobyt na čerstvom vzduchu vedome naordinovať a naučiť ich, že aj ich okolie, aj ich ihrisko na sídlisku im majú čo ponúknuť. Od niektorých odborníkov som zachytila, že máme veľa obéznych detí a že je to práve tým, že sedia doma s modernou technikou a málo sa hýbu. A to je veľká škoda. Myslím si, že kľúčovú úlohu tu zohrávajú v prvom rade rodičia, ale určite aj pedagógovia a školy. A čím skôr sa deti naučia, že pobyt vonku je super, lebo sa hýbem, lebo spoznávam prostredie a prírodu, lebo som na vzduchu, tým lepšie.
Aj preto ma oslovila aktivita organizácie Strom života v spolupráci s programom ERASMUS+, cez ktorú chcete motivovať učiteľov materských škôl, aby trávili s deťmi čo najviac času vonku a zistili, že vonku sa dá aj učiť sa, niečo vyrábať a skúmať. Aj keď nie je azúrová obloha a 23 stupňov. Za dverami každej škôlky je vždy, čo objavovať a spoznávať v každom počasí. A navyše po takom učení sa na čerstvom vzduchu bude možno popoludní oveľa menší problém uspať malých loptošov 😊.
