Človek a plasty
Životné prostredie je celok, v ktorom žiadna časť nepôsobí na ostatné izolovane, ale v ktorom je celý systém navzájom prepojený. Odráža sa to aj v jeho pôsobení na organizmus človeka. Mnohé z činiteľov prostredia sú pre život a zdravie človeka nevyhnutne potrebné. Iné môžu nadobúdať v kladnom či zápornom zmysle prechodne rôzne veľký význam, a bez niektorých sa dokážeme dlhší alebo kratší čas zaobísť. Existujú však látky, ktorým sa musíme vyhýbať a odstraňovať ich zo svojho bezprostredného životného prostredia. Práve takýmito látkami sú xenobiotiká- cudzorodé syntetické látky. Tieto sú okrem iného súčasťou plastov, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou moderného ľudského života. Plasty sú zmesou polyméru (podľa toho majú plasty názov, napr. polyvinylchlorid, PVC) a zmäkčovadla (kam patria napr. ftaláty), ktoré dodávajú plastom požadovanú tvarovateľnosť, ohybnosť (flexibilitu). Dostupnosť komplexných informácií o konečnej toxicite týchto látok na ľudské zdravie a životné prostredie je nepostačujúca, pričom hlavným dôvodom je časová náročnosť a finančné náklady odborných expertíz. Členom tímu, ktorý sa venuje práve analýzam takýchto látok a ich potenciálnym dopadom na ľudské zdravie je aj náš dnešný hosť, Dr. Branislav Kolena.
Pri našom stretnutí ste spomínali, že náplňou vašej práce je biomonitoring látok, ktoré predstavujú potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Čo táto práca obnáša?
V súčasnosti máme tendenciu považovať materiály vyrobené z plastu za samozrejmosť, stali sa súčasťou nášho životného štýlu. Plasty sú relatívne lacné a mnohotvárne, s možnosťou všestranného využitia v priemysle, čo v priebehu minulého storočia viedlo k ich prudkému rozvoju. Okrem toho, že generujú odpad, sú zdrojom látok, ktoré predstavujú potenciálne nebezpečenstvo. Biomonitoring je vedecká metóda umožňujúca sledovanie vplyvu potenciálne nebezpečných látok buď ich samotnou analýzou, alebo analýzou ich zdravotných účinkov na základe rozboru telesných tekutín alebo tkanív. V našom výskume, ktorý prebieha vo Fyziologicko-analytickom laboratóriu na KZA PFVaI UKF v Nitre sa venujeme práve biomonitoringu ftalátov, ako xenobiotík úmyselne vyrábaných ľuďmi, a to ich analýzou zo vzorky moču. Každý kto súhlasí so zaradením do takéhoto výskumu je v deň odberu vzorky moču vyšetrený a odovzdá dotazník monitorujúci predchádzajúcich 48 hodín z hľadiska konzumácie potravín a nápojov a používania kozmetických produktov. Predmetom výskumu nášho tímu, pracujúcim pod vedením doc. Petrovičovej (ktorého členmi sú tiež Dr. Nagyová, Dr. Hlisníková, a technička Michaela Földešiová) je stanovenie koncentrácie ftalátov a štúdium súvisiacich zdravotných dôsledkov u osôb s rôznorodým vekom, pohlavím, etnicitou a históriou zamestnania.
V čom spočíva nebezpečenstvo týchto látok pre človeka a sú nebezpečné aj pre ostatné zložky životného prostredia?
Optimálne fungovanie nášho organizmu je vo veľkej miere závislé na hormónoch, kedy platí dôležité a krehké pravidlo: všetky hormóny musia byť v konkrétnom čase v organizme prítomné v optimálnej koncentrácii a všetky pôsobiť synchronizovane medzi sebou. Ftaláty sú považované za tzv. endokrinne disrupčné xenobiotiká. Tento jazykolam v sebe definuje ich nebezpečnú schopnosť napodobňovať telu vlastné hormóny a tým zasiahnuť do zložitých procesov, ktorých narušenie môže spôsobiť zdravotné komplikácie. Ovplyvňujú reprodukčný systém, vyvolávajú endokrinné poruchy, astmu, obezitu a poškodzujú nervový vývin. Študuje sa ich podiel pri vzniku autizmu, cukrovky, respiračných ochorení, ako aj ochorení pečene, štítnej žľazy, či obličiek. Najvýznamnejšie nepriaznivé účinky ftalátov sa však prejavujú vo vývine plodu, kedy vystavenie tehotnej ženy týmto látkam určuje kvalitu zdravia ešte nenarodeného dieťaťa počas celej doby jeho života. Keďže sa ľudskou činnosťou ftaláty vďaka plastovému odpadu stali súčasťou životného prostredia, platia všetky vyššie uvedené dopady aj pre ostatné živé organizmy. Môžeme teda povedať, že problém plastov, resp. zmäkčovadiel (ako sú ftaláty) sa týka udržateľnosti života a kvality života pre všetky organizmy na Zemi.
Existuje spôsob akým môžeme docieliť nulovú koncentráciu týchto látok v našom organizme?
Chemické a fyzikálne vlastnosti ftalátov sú zodpovedné za ich schopnosť naviazať sa na potraviny, lieky a kozmetické produkty, ako aj uvoľniť sa do ovzdušia, či preniknúť cez našu pokožku prostredníctvom hračiek vyrobených z plastov, ktorých súčasťou sú. Ak si uvedomíme, že väčšina našich denných aktivít, spôsobov prípravy, ohrevu a konzumácie jedla a nápojov a vlastne celý náš život prebiehajú v interakcii s plastami, ktorých sú ftaláty súčasťou, zistíme, že vyvarovať sa týmto látkam je nemožné. Dokresľuje to tiež fakt, že k dnešnému dňu neexistuje človek, v moči ktorého by sa žiaden ftalát nenašiel. Zmenou nášho spotrebiteľského správania, životným štýlom a výberom potravín a materiálov však dokážeme znížiť ich koncentráciu. V poslednej dobe sa však objavuje nový vedecký problém, kedy už neplatí, že medzi koncentráciou xenobiotika a jej efektom na organizmus existuje priama úmera (teda že nízke dávky nejakej látky sú pre organizmus takmer neškodné). Výzvou aj pre náš tím je teda preskúmať, či už aj nepatrné koncentrácie ftalátov vyvolávajú negatívnu odozvu organizmu, prípadne či pri vysokej koncentrácii môže účinok nadobudnúť opačný trend.
Ak sú tieto látky také nebezpečné, je ich produkcia nevyhnutná? Neexistujú nejaké alternatívy?
Práve výsledky biomonitoringu aj nášho tímu a upozorňovanie na zdravotné dôsledky pôsobenia ftalátov sa odzrkadľuje v odstraňovaní konkrétnych ftalátov pri výrobe produktov na báze plastu. Sú však nahrádzané stále novými a novými xenobiotikami. Často krát sa tak však deje bez overenia bezpečnosti týchto náhrad a preskúmania ich dosahu na ľudské zdravie. Máme teda stále veľké množstvo práce, aby sme poskytli práve takéto dôkazy a spolu s vedcami z celého sveta vytvorili tlak na reguláciu týchto látok. Systémovým riešením by bol prechod od plastov s prídavkom ftalátov a iných zmäkčovadiel k bioplastom, teda náhradám založeným na biologickej báze, ktoré sú biologicky odbúrateľné, napr. kompostovaním. Tieto sa vďakabohu využívajú na trhu čoraz viac- od obalov výrobkov a jedál, spotrebnej elektroniky, automobilového priemyslu, poľnohospodárstva, záhradníctva a hračiek až po textil a niekoľko ďalších segmentov.
Je niečo, čo by ste chceli odkázať našim čitateľom?
Pri akýchkoľvek spoločenských témach sa snažím riadiť heslom „Mysli globálne, konaj lokálne“ resp. začať od seba. Rovnako tak osobný prístup, životný štýl a výber produktov každého z nás určuje dopyt, na ktorý trh reaguje výrobou, alebo zmenou výroby. Preto si v našom tíme myslíme, že ak chceme zachovať udržateľnosť a kvalitu života, a minimalizovať dôsledky pôsobenia xenobotík treba byť ostražitý a vedome si vyberať alternatívy, ktoré nám a celému životnému prostrediu, ktorého sme súčasťou škodia najmenej. A za nás vedcov chcem vašich čitateľov zároveň poprosiť o podporu. Táto môže spočívať napríklad v dobrovoľnom zapájaní sa do výskumov, ktoré bohužiaľ z dôvodu nízkeho financovania vedy a výskumu nemôžu byť honorované. Len vďaka takýmto finančne neuveriteľne náročným analýzam moču môžeme nachádzať dôkazy, ktoré pôsobia ako jediný argument pre orgány regulujúce prítomnosť xenobiotík na našom trhu.
foto: cz.depositphotos.com
