Skvelé čítanie o tom, že nie každý vidí svet tak, ako my.
Myslíte si, že vidíme rovnako? Veru nie. Presvedčíme vás krátkou ukážkou.
Zrak každého živočíšneho druhu je prispôsobený prostrediu, v ktorom žije, aj tomu, k čomu ho využíva. Každý druh vníma svoje okolie inak. Nepoznáme výsledný obraz, ktorý vzniká v mozgu živočíchov, ale podľa stavby oka, počtu čapíkov a tyčiniek môžeme predpokladať, aké farby a v akej kvalite vidia.
Napríklad psy nie sú schopní rozlišovať všetky farby, vidia podobne ako ľudia trpiaci farbosleposťou. Vnímajú svet v odtieňoch modrej, žltej a šedej. Vôbec nevidia červenú farbu. Dokonca ani býk nemá schopnosť vidieť červenú farbu, čím farba toreadorovej mulety stráca význam. Býka skôr dráždi samotný pohyb mulety.
Mačky majú oproti ľudskému oku viac tyčiniek, čo im umožňuje lepšiu orientáciu v noci. Celkovo však domáci miláčikovia vidia horšie. Pre absenciu jedného typu čapíkov nerozlíšia celé farebné spektrum. Horšia je aj ostrosť ich zraku. Ostro vidia iba predmety na oveľa kratšiu vzdialenosť než človek.
Napríklad aj chobotnica sa musí uspokojiť s jednou farbou – modrou. Podobne sú na tom mnohé druhy rýb, žijúcich hlboko pod hladinou. S pribúdajúcou hĺbkou sa totiž jednotlivé farby postupne vytrácajú a len modré svetlo preniká do veľkej hĺbky. Ryby žijúce veľmi hlboko alebo v temných jaskyniach doslova nemajú zrak.
Naopak, ryby z čistých plytkých vôd vidia zhruba rovnaké farebné spektrum ako človek. Ich oči sú zaostrené na vzdialenosť približne jedného metra. Ďalej je pod hladinou ťažko dovidieť. Naproti tomu ich oči im umožňujú obsiahnuť široký zorný uhol veľkosti až 170o.
Väčšie zorné pole je všeobecne výsadou lovnej zvery. Oči umiestnené po bokoch hlavy znamenajú väčšiu šancu na odhalenie blížiaceho sa predátora. Šelmy majú oči bližšie k sebe. Nepotrebujú tak široký záber, ale skôr dobre skoordinovať pohyby. To im umožňuje binokulárne videnie – dva získané obrazy sa prekrývajú a spájajú sa v jeden, čo znamená lepšie vnímanie priestoru.
Niektoré hady nepotrebujú zrak k lokalizácii svojej koristi. Okrem očí majú na hlave umiestnený špeciálny orgán – termoreceptor. Vďaka nemu dokážu vnímať infračervené žiarenie – teplo živočíchov.
Oči väčšiny článkonožcov sú zložené z mnohých miniatúrnych očiek, tzv. ommatidií. Od ich počtu sa odvíja aj kvalita videnia. Napríklad vážky ich majú 20 000, oko muchy 4000 a mravčie robotnice len 10. Každé takéto malé oko vníma nepatrnú časť okolia. Výsledný obraz je neostrý a mozaikový. Detaily im unikajú, svojím zrakom však obsiahnu celý priestor. Naviac vidia spomalene, a preto sa dokážu za letu vyhýbať prekážkam.
Ďalšou výsadou hmyzu je schopnosť vidieť ultrafialové svetlo, ktoré ľudia nevidia. Včely a opeľujúci hmyz tak poznajú, kde majú pristáť, pretože rozlíšia rozkvitnuté kvety od pupeňov. Po opelení sa vzory vytrácajú.
Jeden zo zmyslov – zrak – funguje u všetkých živočíchov na rovnakom princípe. Rozdiel je v počte čapíkov a tyčiniek. Možno niektorí povedia, že i vo veľkosti oka, alebo v jeho počte. Veda neustále pracuje i na tejto otázke. Možno aj z vás raz budú vedci, ktorí raz na to prídu.
„Zaujímam sa o techniku a prácu s ňou, mám rád svojho psa, ktorý ma sprevádza niekoľko rokov.“
V článku sa hovorí, že väčšie zorné pole je výsadou lovnej zvery. Kde majú jej zástupcovia umiestnené oči?
- Po bokoch hlavy.
- V prednej časti hlavy s krátkou vzdialenosťou medzi očami.
foto: wikimedia, flickr, pixabay
