Úryvok z júnového Stromáčika: "Sadnem si sem na pník a spoločne môžeme pozorovať, ako les opäť ožije." Čo táto veta skrýva?
Ak čítate Stromáčika pravidelne, možno ste zaregistrovali, že júnový príbeh bol trošku iný. Išlo totiž o ukončenie jednej veľkej éry, čo podčiarkovala aj titulka časopisu. Stromáčik sa na nej nachádza v spoločenstve stromov, z ktorých sa narodil a v diaľke vidno nádej aj deštrukčnú silu. Táto symbolika reflektuje stav životného prostredia, pričom motýľ, ktorého Stromáčik drží na svojej hrudi znamená, že každý z nás môže byť prostriedkom zmeny.
A čo sa zmení v rozprávke od septembra? Po 50-tich dieloch končí ako autor rozprávok Jozef Kahan a budúcoročnú šnúru príbehov potiahne Daniel Rušár, autor detských kníh Strakáč a Tioni, Vlk a tma, či Kamzíkov veľký skok. Nuž a na ďalší rok sa možno pridá zas iný autor. Každý spisovateľ tak prinesie do lesa-nelesa svoj pohľad na svet a bude rozvíjať témy, ktoré sú mu blízke.
Aby ste Daniela trochu spoznali, pripravili sme si pre neho pár otázok.
Čo ťa priviedlo k detskej literatúre?
Kombinácia ilustrácií a textu sa mi vždy páčila. Prvé texty pre deti som začal písať, keď sa mi narodil syn. Najskôr som mu príbehy hovoril a vždy vymýšľal nové. Ale keď chcel, aby som mu ich zopakoval, nepamätal som ich. Preto som si ich začal zapisovať.
Aké príbehy rád píšeš?
Rád prepájam témy z oblasti osobnostného rozvoja - napríklad ako zvládať strach, vyrovnávanie sa s tragickou udalosťou, inakosťou, atď. Píšem tak, aby texty zaujali deti aj dospelých a zároveň, aby vzbudzovali otázky, o ktorých sa dá diskutovať. Myslím, že takéto spoločné čítanie spája a vytvára medzi rodičom a dieťaťom silnú väzbu.
Čomu sa ešte venuješ?
Venujem sa školeniam sociálnych zručností - komunikácii, konfliktom a zvládaniu stresu. A tiež dýchaniu.
Už teraz sme zvedaví, aké príbehy zvieratká v Danielovom podaní zažijú. Tešíte sa aj vy?
