V prvom momente vo vás možno toto slovné vyvolá predstavu výrivky na ostrove uprostred mora.
Po chvíľke zamyslenia by ste ho asi skôr prirovnali k saune medzi budovami. Čo to teda ten mestský tepelný ostrov skutočne je?
Jednoducho povedané, ide o mestskú zástavbu, ktorá vykazuje badateľne vyššie teploty oproti okoliu. Cez deň to môže byť o 3 – 8 °C viac, v noci až o 12 °C. To znamená, že ak vystúpi teplota vzduchu na 25 stupňov, v priestore takéhoto ostrova to znamená 33. Čiže v takomto priestore z nás v lete pot tečie prúdmi.
Isto ste si všimli, že ak sa v horúcom letnom dni prechádzate v parku popod stromami, je vám o čosi chladnejšie a príjemnejšie, ako keď kráčate zastavanými ulicami mesta. Nie je to len tým, že stromy poskytujú tieň, ale tiež spotrebovávajú slnečné žiarenie a vyrábajú si z neho živiny i kyslík. Betónové stavby aj asfaltové ulice však žiadnu energiu nepotrebujú, preto toto slnečné žiarenie len pohlcujú, čomu vôbec nepomáha ich tmavá farba, ktorá slnečné žiarenie priťahuje.
Tak si to teraz predstavme. Pracujete v jednej z budov, ktoré sa nachádzajú v tomto tepelnom ostrove. Je vám horúco a všetky tričká už máte úplne prepotené. Samozrejme, chcete sa ochladiť, a tak zapínate klimatizáciu. Okrem toho, že klimatizácia nám vyrába príjemný chlad, spotrebúva aj elektrickú energiu. To znamená, že pri svojej činnosti produkuje teplo, ktoré sa zase uvoľňuje do vzduchu. Vo vedľajšej budove prežívajú presne to isté, a tak tiež zapínajú klimatizáciu. V tej vedľajšej tiež a v tej vedľa nej tak isto. Teplo, ktoré produkujú klimatizácie sa viac a viac zhromažďuje medzi budovami, teplota vonku stúpa, a tak zapneme klimatizáciu ešte viac alebo si dokúpime ďalšiu. Tá produkuje zasa teplo. Teplota vonku stúpa. Týmto sa dostávame do začarovaného kruhu, z ktorého sa len ťažko dostáva von. Toto zvyšovanie teplôt prináša so sebou riziká aj pre zdravie človeka. V horúčavách sa nám ťažko dýcha, no a zhoršuje sa kvalita spánku, čo so sebou prináša ďalšie a ďalšie zdravotné problémy. Jednoducho povedané, nie je to s tou horúčavou vôbec na smiech.
Mohlo by sa zdať, že pojem tepelný ostrov je pomerne nový. Avšak objavil sa už v 40. rokoch minulého storočia. Už niekoľko desaťročí vieme o nebezpečenstve takýchto mestských stavieb bez zelene, a aj napriek tomu staviame ďalšie a ďalšie nákupné centrá, bytovky a obchody. Čo teda môžeme spraviť, aby sa tepelné ostrovy aspoň trochu ochladili? Jedným z riešení je vysádzanie zelene. Nielen, že znižuje teplotné rozdiely, ešte aj pekne vyzerá. Ďalšou možnosťou môže byť použitie nových materiálov a farieb na strechy či cesty. Biele strechy sa pri 37 °C ohrejú len na 44 stupňov, kým čierne až na dvojnásobok. Veľmi pekné a zároveň prospešné sú aj zelené strechy, a teda strechy porastené zeleňou. Všetky tieto opatrenia, a omnoho viac sa v mestách pomaly začína i uskutočňovať.
Možností, ako aspoň trochu obmedziť neustále stúpanie teplôt je veľa, stačí trochu kreativity a túžby neuvariť sa vo vlastnom pote.
Autor: Jana Vrťová
Jazykový korektor: Tereza Bašteková
foto: pixabay.com, cz.depositphotos.com
