Patria medzi najdôležitejšie živočíchy v prírode a neúnavné opeľovače kultúrnych aj divo rastúcich rastlín.
“Podľa známych fyzikálnych zákonov nie je možné, aby bola včela schopná lietať. Jej krídla sú príliš malé na to, aby zdvihli jej bacuľaté telíčko zo zeme. Ale včely, samozrejme, aj tak lietajú. Pretože včelám je jedno, čo ľudia považujú za nemožné.” Pán Včielka (2007)
Bez ich ťažkej práce by v Európe pravdepodobne vyhynulo vyše dvadsaťtisíc druhov rastlín. Týmto by došlo k zníženiu rozmanitosti v ekosystéme aj v potravovom reťazci. Výhyn rastlín by zasa znamenal vyhladovanie určitých bylinožravcov, čo by ovplyvnilo život nás všetkých. Jednoduchšie povedané, bez potravy by vyhynul dobytok, ktorý tvorí veľkú časť našej potravy. Táto zmena by mohla byť taká radikálna, že by ľudstvo nemuselo prežiť. A čo je najhoršie, táto zmena by mohla byť bližšie, ako sa na prvý pohľad zdá.
Situácia je už teraz kritická. Od roku 2006 sa ročne v USA znížila populácia včiel o tretinu, ale masívny úhyn hlásia aj z iných kútov sveta. Po tom, čo sa Európska komisia rozhodla dočasne zakázať tri druhy pesticídov známych ako neonikotinoidy pre obavu, že môžu byť príčinou úbytku včiel, vydala americká vláda správu, v ktorej sa pokúša nepríjemný fenomén vysvetliť. Európe za pravdu nedala a chemické látky sú podľa nej len jednou z príčin úhynu.
Vďaka vedeckému tímu z helsinskej univerzity nie je ešte boj za záchranu stratený. Vakcína, ktorú tím vyvinul, pomáha včelám vybudovať si odolnosť voči chorobám spôsobeným mikroorganizmami, ktoré tvoria ďalšie smrteľné nebezpečenstvo pre našich žltočiernych opeľovačov. Aj 2 až 3-trojpercentné zvýšenie počtu včiel by bolo obrovským úspechom.
Einstein predpovedal, že päť rokov po smrti poslednej včely zahynie aj naša planéta. Teraz je už len na nás, aby tento prípad nikdy nenastal. Zostáva nám len dúfať, že sa nikdy nedozvieme, či je tento výrok pravdivý.
Autor: Jakub Kollár
Korektor: Karolína Pavlíková
foto: pixabay.com, cz.depositphotos.com
