Že z náhody alebo nepodarku môže vzniknúť svetový vynález?
Ktovie, možno aj vo vašej domácnosti sa raz objaví niečo, čo by ste nikdy nečakali a ľudstvu uľahčí život.
Najzaujímavejšie vynálezy sú tie, ktoré vznikli náhodou. A verte, že bez nich by nebol svet taký pestrý. Kornútik na zmrzlinu – žiadnu „kopčekovú“ zmrzlinu si už nedokážeme predstaviť bez tejto chrumkavej pochúťky. A predstavte si, že sprvu sa podávala iba na tanieriku alebo na papierovej tácke. Až raz … sýrsky výrobca vaflí Ernest A. Hamwi si na svetovej výstave v St. Louis v roku 1904 otvoril svoj stánok. Vyrábal v ňom tenké oplátky podobné vafliam, ktoré sa úspešne predávali. Raz jedného dňa prišiel za ním majiteľ susedného stánku. Bol to pán Menches, ktorý predával zmrzlinu a potreboval pomoc. Bol taký horúci letný deň, že pri predaji zmrzliny sa mu minuli všetky papierové tácky. A preto mu napadlo, že by mohol využiť susedovu šikovnosť a jeho oplátky. Páni sa veľmi rýchlo dohodli a aby sa zmrzlina v oplátke udržala, tak ju Hamwi stočil do kornútika. Že to bol skvelý obchodný vynález, určite oceňujete aj dnes.
Chutí vám praženica alebo omeleta? Myslím, že tie chutia všetkým, ale umývať po ich príprave panvicu, sa nechce asi nikomu. Tak to bolo aj v minulosti. Dlhé umývanie panvice a jej drhnutie drôtenkou nebola žiadna zábava. Až do chvíle, pokým neprišiel na svet teflón. V roku 1938 ho vynašiel Roy Plunkett celkom náhodne. Jeho úlohou bolo vyvinúť nejedovatú a nehorľavú látku pre chladenie strojov. Namiesto toho objavil teflón a tak sa zrodil riad, na ktorý sa nič nepripáli. Všetky kuchárky na svete si ho obľúbili. Treba ho síce tiež umývať, ale zvyšky jedla idú dole jednoduchšie.
Umelé sladidlo sacharin používajú ľudia trpiaci cukrovkou namiesto cukru. Teraz žasnete, pretože náhoda sa pri jeho vzniku naozaj predviedla. Najviac vás však prekvapí fakt, že pri jeho výrobe sa používa kamennouhoľný decht – čierna lepkavá tekutina, ktorá vzniká pri pálení čierneho uhlia. V roku 1877 pán Constantin Fahlberg, nemecký chemik, skúmal jeho vlastnosti. Jeho práca bola náročná a vyčerpávajúca. Preto ho jedného dňa nesmierne potešili sušienky, ktoré ho čakali doma na stole. S chuťou sa do nich zahryzol… Ale chutili akosi inak. Boli viac sladšie. Spýtal sa manželky, čo do nich dala. Ona odpovedala, že nič, robila ich presne tak, ako ich mal rád. Chemikovi to nešlo do hlavy a tak zisťoval, čo sa mohlo stať. Keď spolu s manželkou prešli všetky kroky, zistili, že Constantin si pred jedlom neumyl ruky a na jeho prstoch zostali zbytky sladkého uhoľného dechtu. A vraj oblizovať prsty sa nepatrí!
Vedeli ste, že aj zemiakové lupienky vznikli náhodou? Už sme raz o nich písali, ale predsa len stoja za skrátený príbeh. V roku 1853 mal kuchár George Crum hosťa, ktorý frflal na pripravené zemiaky. Nepáčilo sa mu, že ich kuchár narezal na príliš hrubé plátky. A tak urazený Crum sa rozhodol, že si z hosťa urobí žart. Nožom nakrájal zemiaky na najtenšie kúsky a usmažil ich. Nečakal však, že nahnevanému hosťovi tak zachutia, že ich zje všetky a vychváli ich pred všetkými hosťami. A tak sa objavili na svete čipsy a stali sa hitom.
Ak chceme dnes niečo rýchlo zalepiť, použijeme sekundové lepidlo, ktoré zalepí doslova všetko, niekedy aj naše prsty. Zamysleli ste sa nad tým, ako vzniklo? Je to zvláštne, ale za jeho vznik vďačíme vojne a opäť len zásahu náhody. Americká firma Kodak, ktorú poznáme ako výrobcu fotoaparátov, sa počas druhej svetovej vojny venovala zlepšovaniu zbraní. Najala si významného vynálezcu Harryho Cooveta, aby vylepšil delové zameriavače. V priebehu prác ale došlo k náhode, ktorej výsledkom sa stala lepkavá rýchloschnúca hmota. Kto by si bol pomyslel, že zbrane a lepidlo majú niečo spoločné: lepidlo sa stalo najlepšou zbraňou pre všetky nehody v domácnosti.
Na záver dáme asi najslávnejší vynález, ktorý zachránil milióny ľudských život. Nikdy by nevznikol, keby do života jeho objaviteľa nezasiahlo naraz niekoľko náhod. Budeme hovoriť o Alexandrovi Flemingovi a jeho vynáleze. Mnohí z vás už tušíte, čo vynašiel. Tí, ktorí toto meno počujú prvýkrát, majte trochu trpezlivosti a čítajte ďalej. Takže náhoda číslo jeden. Fleming študoval medicínu, venoval sa chirurgii a stal sa asistentom profesora bakteriológie. Nie preto, že by bol vynikajúci vo svojej oblasti, ale Fleming vedel dokonale strieľať a profesor ho chcel mať vo svojom streleckom klube. A tak začal Fleming skúmať baktérie. Náhoda číslo dva – Fleming nebol človek uprednostňujúci poriadok. A tak svoj najväčší objav urobil len vďaka svojej neporiadnosti. V roku 1928 študoval baktérie, ktoré spôsobovali hnisavé ochorenia. Pestoval ich v chemických miskách. V auguste sa rozhodol ísť na dovolenku a misky „upratal“ do kúta laboratória. Keď sa po mesiaci vrátil, zistil, že v miskách sa rozšírila pleseň Penicillium chrysogenum – a baktérie z misky zmizli. A tak Fleming objavil penicilín – prvé antibiotikum. Fleming však nedokázal pleseň oddeliť od ostatných látok a nemohol tak liek vyrábať vo veľkom. To dokázali až anglickí vedci Howard Walter Florey a Ernst Boris Chain. Všetci traja za svoj úžasný objav získali v roku 1945 Nobelovu cenu.
„Svoj voľný čas venujem záchranným prácam na hrade Hrušov. Preto mi hovoria hradná pani.“
Článok hovorí o tom, že Fleming urobil hlavný krok k objaveniu penicilínu, považovaný za:
- Jeden z najdôležitejších vynálezov modernej doby, z ktorého sa vyvinuli antibiotiká (lieky zabíjajúce baktérie).
- Pleseň vznikajúca v špinavom prostredí a spôsobujúca rozmnožovanie baktérií.
foto: wikimedia, pixabay
