My a krajina

Uverejnené dňa 13.03.2021
My a krajina

Všímajte si svoje okolie, súčasný stav krajiny a zmeny, ktoré v nej nastávajú. Krajina vhodná pre život, čistá voda či vzduch prestávajú byť totiž samozrejmosťou.

Zdá sa, ako by sme si neuvedomovali, že my a aj budúce generácie závisíme od okolitej krajiny. Voda, ktorú si ráno pustíme z vodovodného kohútika, má niekde v krajine svoj prameň. Vzduch, ktorý  dýchame aj v uzavretej miestnosti, pre nás pripravili zelené rastliny, rastúce v blízkej či vzdialenej krajine. Ovocie a zelenina, ktorú sme si priniesli z obchodného domu, takisto niekto zasadil a vypestoval... Súčasťou množstva dnešných problémov so životným prostredím nie sú len klimatické zmeny, či stav krajiny, ale aj náš osobný vzťah k vode, vzduchu, potravinám či k energii. Ich kvalitu a dostupnosť považujeme za samozrejmé. Záležitosti, ktoré bývali predmetom úcty a opatrného zvažovania, sa zúžili na technologické a ekonomické otázky.

Krajina, ktorá nás obklopuje, je v súčasnosti vystavená veľkým zmenám. Ľudská spoločnosť, aj keď to nerada priznáva, smeruje predovšetkým k drancovaniu krajiny, jej prírodného bohatstva a surovín a k ignorovaniu udržateľnej perspektívy. Pôvodné stanovištia lesov sa povážlivo zmenšujú a ustupujú iným aktivitám. Rastlinstvo, ktorého domovom sú lúky a pasienky, a ktoré dáva krajine osobitý ráz, už dávno nie je tak druhovo pestré, ako kedysi. Rieky, tepny krajiny, sa zanášajú odpadom a splaškami. Vo vzduchu, ktorý sa kedysi miešal nanajvýš s vôňou kvitnúcej lúky, sa dnes nachádzajú rôzne škodliviny, ktoré dýchame....

Krajina sa mení, o tom niet pochýb. Pochybovať môžeme napríklad o tom, či tento jav vieme my sami zvrátiť. Ale nemali by sme pochybovať o tom, že nie sme úplne bezmocní. Aj my môžeme urobiť niečo pre to, aby sme krajine pomohli.

Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia skupina vedcov, autorov knihy Limity rastu (The Limits of Growth), poukázala na to, že veľa zdrojov znečistenia prekročilo svoje udržateľné limity a teda súčasný spôsob je reálne neudržateľný. Kritizovali neustále rastúcu spotrebu svetovej civilizácie a presadzovali nutnosť prijatia určitých pravidiel rozvoja a limitov. Za štyridsať rokov od ich apelov sa situácia výrazne zhoršila. Čo sa stane, ak necháme aj naďalej veci bežať tak, ako doteraz? Čo sa stane, ak budeme aj naďalej žiť v spoločnosti uprednostňujúcej osobné a skupinové záujmy pred záujmami širokej verejnosti? Odpovede na tieto otázky sú, žiaľ, rôzne a nikto presne nevie, kde má krajina svoje limity. Aj to je možno jeden z dôvodov, prečo sa environmentálne problémy aktívnejšie neriešia (Meadows, Meadows, Randers, 1992).

Výzva, pred ktorou dnes stojíme, je možno jedna z najväčších v ľudskej histórii – prebudovať systém hospodárstva a energetiky do udržateľnej a obnoviteľnej formy. Potrebujeme totiž energetické a hospodárske cykly, ktoré ukončia túto likvidačnú vojnu s prírodou (hádajte, kto v nej prehráva)...

Máme pre vás dobrú správu – máte oči a uši, aby ste mohli zistiť, čo sa okolo vás deje. Príroda nám dopriala aj rozum, inteligenciu či intuíciu, aby sme následne vedeli robiť závery. Máte slobodnú vôľu, ale aj zodpovednosť – zodpovednosť konať a slobodnú vôľu rozhodnúť sa, ako budete konať.

Ak veľa malých ľudí na veľa malých miestach robí veľa malých vecí, svet sa môže zmeniť.“ (Eduardo Galeano)

Prečítajte si



COOKIES

Chceme Vám prinášať obsah, ktorý Vás naozaj zaujíma, preto používame súbory cookies. Kliknite na tlačidlo Prijať všetky, ak súhlasíte s používaním cookies a zbieraním štatistických dát touto webovou stránkou pre účely zobrazovania relevantného obsahu a reklamy.

Spravovať možnosti

Nastavenia môžete upraviť kliknutím na jednotlivé položky. Pre viac informácií o GDPR navštívte túto stránku.

Účely spracovania dát