Môže pomalá móda zachrániť našu planétu?

Na druhej strane je pritom zodpovedné za milióny predčasných úmrtí na celom svete (4,2 milióna v roku 2016). Bojujeme proti ochoreniam ako nikdy predtým. Spomedzi nich je viacero naším výtvorom, civilizačným ochorením, a to platí aj pre tie, spôsobené znečistením ovzduším. Znečistené ovzdušie obsahuje maličké častice, ktoré prispievajú ku vzniku rôznych druhov rakoviny, ako aj kardiovaskulárnych, respiračných, imunitných, endokrinných, či tráviacich problémov. Približne 9 miliónov ľudí zomiera v dôsledku chorôb súvisiacich so znečistením ovzdušia, čo je porovnateľné s počtom úmrtí spojených s fajčením cigariet. Rozdiel medzi nimi je v tom, že ľudia často nemajú tú možnosť ovplyvniť kvalitu vzduchu či vyvarovať sa typu ovzdušia, ktorému sú vystavení na rozdiel od toho či začnú fajčiť, alebo nie. 

Znečisťujúce ultrajemné častice nie sú novým fenoménom. Naopak tvoria problém už niekoľko desaťročí, odkedy priemyselná revolúcia vyústila do rôznych vynálezov, ktoré slúžia ako prostriedok na tvorbu život-ohrozujúcich pôdnych, vodných a vzdušných znečisťujúcich látok. Rýchla industrializácia spojená so zlým priemyselným/poľnohospodárskym postupom, chýbajúcim efektívnym systémomAk konáš premyslene, na základe presne určeného postupu, tak konáš na základe nejakého systému. Systém sa vyznačuje poriadkom, rovnakým vykonávaním, jasnou štruktúrou (zložením), pravidlami, stanoveným režimom. Systémom označujeme aj určitú množinu alebo zoskupenie niečoho, čo spolu súvisí, vytvára nejakú sústavu (napr. koreňový systém, cievny systém). odpadového hospodárstva, vykurovaním a najmä dopravnými emisiamiAk niečo spaluješ, dym uniká do ovzdušia. Takisto z nejakej nádoby sa môžu do ovzdušia odparovať rôzne znečistujúce látky. Akékoľvek znečistenie ovzdušia (dymom, prchaním, malými čiastočkami) nazývame emisia. vyústili do prekročenia noriem kvality ovzdušia stanovených EÚ. Prvé náznaky dôsledkov sa začali objavovať začiatkom roku 1850 vo forme kyslých dažďov, ktoré poškodzujú flóru, faunu, pôdu a v neposlednom rade aj ľudí. Nasledujúce náznaky sa objavili, keď v roku 1948 ochorelo viac ako 7 000 ľudí na smrteľný smog v okolí Pensylvánie, avšak ani to neprinútilo vládu do stanovenia noriem. Tieto normy sa týkajú emisií viacerých látok, z ktorých NO2, O3 a PM10 sú tie najpodstatnejšie práve preto, že v roku 2004 bolo zaznamenaných až 170 predčasných úmrtí na 100 000 obyvateľov v súvislosti so zvýšenou úrovňou PM. 

Na otázku prečo sú pre nás jemné častice znečisteného ovzdušia tak nebezpečné, je odpoveďou jednoduchosť s ktorou prenikajú do pľúcnych bariér, čo im umožňuje vstúpiť do krvného obehu a tak spôsobiť kardiovaskulárne ochorenia, mŕtvicu alebo infarkt. Emisie z automobilov a elektrických elektrární majú taktiež tendenciu uvoľňovať vysoké hladiny oxidu siričitého, ktoré ovplyvňujú predovšetkým malé deti a ľudí s astmou alebo alergiami spojenými s koncentráciou peľu. Oxid dusičitý a prízemný ozón pochádzajúci z rôznych zdrojov, ako sú vykurovanie domácností, priemysel, poľnohospodárstvo a doprava, sa ukázali byť hlavným dôvodom predčasných úmrtí zo všetkých škodlivých látok v našom ovzduší. Predstavujú hrozbu aj pre poľnohospodárstvo a podieľajú sa na acidifikácii a eutrofizácii ekosystémov. 

Autor: Emma Zoboková 
Korekcia: Ramona Babosová

foto: pixabay.com