Prečítajte si, ako sa dá zachrániť slovenský hrad.
Je nám veľkou cťou odovzdať slovo bývalej dlhoročnej členke Stromu života Stanke Blahovej, ktorú sme poprosili o rozhovor. Prajeme vám príjemné čítanie a jej mnoho energie a dobré zdravie, aby sa jej práca na hrade darila.
Kedy ste sa prvýkrát zoznámili s hradom Hrušov?
Na hrade Hrušov som bola po prvýkrát v roku 2004. Bola som tam vtedy ako pani učiteľka so svojimi žiakmi a kolegami zo základnej školy v Janíkovciach. Hrad bol v tom čase tak veľmi zarastený, že sme sa cítili ako v džungli, keď sme sa predierali cez húštinu stromov, kríkov a žihľavy. Urobili sme si vtedy spoločnú fotografiu a jediné vhodné miesto na jej zrealizovanie bolo na schodoch a v oknách hradu.
Čo predchádzalo nápadu pustiť sa do obnovy hradu?
Bola to práve tá húština zelene, cez ktorú sa nedalo prejsť. V deň školského výletu sme dostali spoločný nápad, že o pár dní sa vrátime na hrad, aby sme ho mohli vyčistiť od odpadkov a vykosiť chodníčky tak, aby sa dalo poprechádzať po hrade, a aby sa ukázali jeho krásne miesta. Nakoniec sme sa na hrad spolu s deťmi vrátili veľakrát. Hrad nás svojou krásou tak učaroval, že sme založili občianske združenie LEUSTACH a už 19 rokov ho obnovujeme. Deti, ktoré nám pomáhali na začiatku majú už 30 rokov a teraz nám pomáhajú ako dospelí.
Podľa čoho si vieme predstaviť, ako hrad vyzeral, keď sa v ňom a okolo neho žilo? Kedy to bolo?
Hrad bol postavený v roku 1272. O tom ako vyzeral nám napovedia výskumy, akými sú napríklad archeologický a architektonicko-historický. Ich výsledky nám hovoria o tom, koľko mal hrad miestností, aké veľké boli, z čoho boli postavené, kto na hrade býval, ako sa obliekal i to, čo mal na obed alebo večeru. Pri archeologickom výskume bolo nájdených veľa predmetov, napríklad kachlice z kachľovej pece slúžiacich na vykurovanie, ušná lyžička slúžiaca na čistenie uší, tanier alebo prsteň, ale aj počítací žetón, ktorým mohli počítať rôzne predmety. Na hrade sa žilo skoro 453 rokov. Jeho obyvatelia ho opustili a presťahovali sa do kaštieľa v Topoľčiankach. Hrad počas dlhej existencie menil svoju podobu. Stavitelia vždy pristavali nové paláce, obranné veže i múry, ktoré môžete vidieť i na modeloch. Pre lepšiu predstavu, kto žil na hrade si môžete pozrieť náš pracovný list, ktorý sme vytvorili.
Ako vyzeral začiatok záchrany? Koľko nadšencov sa do toho spolu s vami pustilo?
Na začiatku záchrany hradu sme boli 7 statoční dospelí a vyše 20 detí zo základnej školy v Janíkovciach. Ja a môj manžel Jožko, sme s deťmi chodili počas víkendov na hrad a zbierali sme odpadky, ale aj kamene, ktoré sme ukladali na veľké kopy a odstraňovali náletovú zeleň.
Ako práce postupovali a čo sa vám podarilo?
Neskôr sa nám podarilo spojiť ľudí, ktorým záležalo na tom, aby sme hrad Hrušov zachránili. Boli to dobrovoľníci ale aj dôležití odborníci, napríklad historici, architekti, archeológovia, murári i tesári. Po vyčistení hradu a jeho blízkeho okolia od odpadkov, kríkov a starých stromov sme začali pravidelne kosiť trávu, aby si tu ľudia mohli posedieť na dekách alebo aby sa tu mohli bezpečne hrať deti. Tesne pod hradom sme vybudovali oddychovú zónu s hracími prvkami, postavili nový altánok s malou knižnicou a pripravili ohniská, pri ktorých si ľudia môžu oddýchnuť a opiecť prinesené dobroty. Neskôr sme začali murovať a obnovovať paláce a hradby hradu. Pomáhali všetci. Deti, ich rodičia a dokonca aj starí rodičia. Deti sa vtedy naučili všetko, čo bolo potrebné pri murovaní – vedeli namiešať maltu, klásť kameň do múrov a vypĺňať prázdne miesta v múre kameňmi a maltou.
V akom stave je hrad teraz?
Po 19 rokoch obnovy je hrad na nepoznanie. Musím však pripomenúť, že obnova hradu sa uskutočňuje formou dobrovoľníctva, ľudia ktorí tu pomáhajú, ho obnovujú vo svojom voľnom čase. Podarilo sa nám zachrániť mnohé múry, rekonštruovať paláce, domurovať delové bašty a postaviť pochôdzne lávky tak, aby sa až do horného hradu mohli dostať aj ľudia na vozíkoch alebo ľudia, ktorým sa ťažko chodí. Takto sme sprístupnili hrad pre širokú verejnosť, od malých detí až po dôchodcov. Teraz je na hrade aj malé informačné centrum, kde si môžete zakúpiť suvenír a nová miestnosť, v ktorej predstavujeme históriu hradu a výsledky našej práce.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Moje plány? Hlavným plánom je zostať zdravá, aby sme mohli pokračovať v obnove hradu. Chceme ešte vytvoriť novú miestnosť a miesto, aby si návštevníci mohli pozrieť nové poklady, ktoré nám hrad odhaľuje. Potom by som si veľmi priala, aby sa našiel náš pokračovateľ, ktorí obnovu hradu prevezme keď už budem veľmi stará a bude ju robiť s láskou, úctou a trpezlivosťou. Ja pevne dúfam, že sa nájde ešte veľa dobrovoľníkov, ktorí vo svojom voľnom čase, tak ako i ja s mojim manželom Jožkom a naši kamaráti, prídu na hrad Hrušov a pomôžu pri jeho obnove. Aj keď prídu iba na jednu hodinu, jeden deň alebo každý víkend, urobia veľmi veľa pre záchranu hradu a jeho zachovanie.
Keby ste mali čarovný prútik, na čo by ste ho využili?
Keby som mala čarovný prútik, tak by som sa chcela preniesť do minulosti, aby som na vlastné oči videla, ako vyzeral každodenný život na hrade. Dozvedela by som sa veľa zaujímavých vecí o hrade, ktoré by som využila pri jeho obnove. A ešte by som čarovný prútik použila na to, aby sa hrad Hrušov už nikdy nestal zabudnutou zrúcaninou plnou odpadkov a buriny. Aby bol len a len krajší a aby ho mohli vidieť aj vaše deti a ďalšie generácie.
Prajeme všetko dobré a ďakujeme za rozhovor.