V každom čísle časopisu Stromáčik uverejňujeme rubriku „Erbové hádanky“, ktorá našim čitateľom predstavuje erby vybraných slovenských miest a obcí.
Cieľom rubriky je posilniť v deťoch abstraktné myslenie, tvorbu asociácií a zapamätanie si detailu. Na základe zapamätaného obrazu potom dieťa dokáže hľadať podobnosti a identifikovať rozdiely medzi jednotlivými erbami.
Prvým krokom je vyfarbenie erbov nachádzajúcich sa v časopise podľa inštrukcií. Druhým je tvorba príbehov - krátkych, aj nezmyselných asociácií, aby si obrázky na erbe dieťa zapamätalo. Príklad: modrá obloha sa usmieva na zasnežený biely štít, pod ktorým rastie kvet ako hora - modrý horec. Napokon v poslednom kroku sa kladú otázky (z časopisu), pričom dieťa sa na erby nesmie pozerať.
K jednotlivým erbom prikladáme aj pár zaujímavostí na prečítanie a priblíženie miest a obcí Slovenska, prípadne si na internete nájdite aj ich fotografie.
Obec Lesnica leží severozápadne pri hranici s Poľskom a patrí k jednej z najstarších obcí Zamaguria. Stáročia tu žili gorali, ktorí sa venovali pastierstvu a roľníctvu. Nachádza sa na území Pieninského národného parku, ktorý je právom označovaný za klenot severného Spiša. Nájdeme tu neobyčajné prírodné podmienky, výnimočné okolité útvary bradlového pásma, ako aj ojedinelú faunu a flóru. Medzi zaujímavosti, ktoré doporučujeme určite vidieť patrí najmä Prielom Lesnického potoka a Prielom Dunajca, ktorý môžete splaviť na pltiach či raftoch. Kaňon rieky Dunajec patrí medzi najväčší v strednej Európe - je dlhý približne 9 až 10 km, trasa začína v Červenom kláštore a trvá približne 1,5 hodiny do Lesnice, kde je výstupište. Počas splavu môžete obdivovať masívne vápencové skalné bralá, útesy a tiesňavy opradené mnohými povesťami - Ostrú skalu, 7 skamenených mníchov či Mníšku a Jánošíkov skok. Navštíviť sa oplatí aj nakrajší vrchol Pienin Sokolicu či panorámu známeho vrchu Tri koruny tvoreného zo skalných veží. Naspäť je ideálne sa dostať buď pešo alebo na bicykli jedným z nakrajších turistických chodníkov tejto oblasti.
V erbe Lesnice sa nachádza anjel držiaci v pravej ruky váhy a v ľavej kopiju, hore ukončenú zlatým krížom. Vpravo dolu nájdeme tiež dve nad sebou postavené ruže.
Červený Kláštor sa nachádza pri brehu rieky Dunajec. História obce sa spája predovšetkým so záhadnou minulosťou a kartuziánskym kláštorom zo 14.st., ktorý bol obývaný dvomi mníšskymi rádmi. Najprv kartuziánmi (14. – 16.st.) a neskôr tu žili aj kamaldulovia (18.st.). Miestni pustovnícki mnísi boli známi svojimi liečiteľskými schopnosťami, prísnou askézou a venovali sa aj poľnohospodárstvu či včelárstvu. Kláštor bol ale preslávený najmä vďaka mníchovi Cypriánovi pre jeho pestovanie liečivých rastlín a zostavenie rozsiahleho herbáru, ktorý sa nachádza v Prírodovednom múzeu v Bratislave. Známa je tiež legenda, ktorá hovorí o múdrosti tohto mnícha, ale aj o jeho nespokojnom duchu a veľkej túžbe po lietaní – a tak si zostrojil na lietanie krídla. Kláštor je národnou kultúrnou pamiatkou, svoj názov dostal vďaka červeným tehlovým strechám a podľa názvu kláštora bola potom pomenovaná aj obec. Červený Kláštor zároveň patrí medzi kúpeľné obce – nachádzajú sa tu kúpele Smerdžonka. Táto prírodná, liečivá minerálna voda je vhodná na liečenie kožných, dýchacích a neurologických problémov, chorôb pohybového ústrojenstva a vo forme pitných kúr aj pri tráviacich poruchách.
V erbe tejto obce nájdeme mnícha držiaceho zlatý zvonec. Okolo neho je murovaný portál so zlatým štítom a strieborným krížom uprostred.
Dlhá a rozsiahla obec Haligovce sa rozprestiera v doline Lesnianskeho potoka na severnej strane Spišskej Magury. Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali roľníctvom, lisovaním ľanového oleja, pálením vápna a drevorubačstvom či furmankou. Nakoľko je oblasť veľmi hornatá a pôda nie veľmi úrodná, život tu nebol ľahký. Najväčšou zaujímavosťou tejto obce je chránený krasový reliéf Haligovské skaly. Ide o národnú prírodnou rezerváciu a celý masív týchto skál patrí do najvyššieho stupňa ochrany. Skaly tvoria vápencové veže, sutiny a bralá. V tomto bradlovom útvare môžeme nájsť rôzne jaskyne či dutiny, pričom najznámejšia je jaskyňa Aksamitka, ktorá sa nachádza v Červenej skale v nadmorskej výške 750 m n.m. Je zaradená medzi národnú prírodnú pamiatku. Najjednoduchší výstup ku Haligovským skalám je priamo z obce po zelenej turistickej značke chodníka, odkiaľ sa vám naskytne krásny výhľad nielen na samotnú obec či Spišskú Maguru, ale aj Belianske Tatry. Typické pre túto obec sú tiež staré goralské drevenice a usadlosti v okolí.
V erbe sa nachádzajú dve stojace, k osebe otočené a objímajúce sa ženy, jedna so zlatým opaskom a druhá so striebornou stuhou vo vlasoch.
Stráňany ležia na polceste medzi Starou Ľubovňou a Červeným Kláštorom, na hranici Spišškej Magury a západnej časti Ľubovnianskej vrchoviny. Prvá písomná zbierka pochádza z roku 1343, pričom obyvatelia Stráňan sa v minulosti zaoberali a živili prevažne poľnohospodárstvom, drotárstvom a prácou v lesoch. Táto obec je turistickým východiskom do Pienin, ako aj Belianskych Tatier. Z tejto obce sa dá dobre dostať po zelenej turistickej značke cez Stráňanské sedlo aj na najvyšší bod Pieninského národného parku – skalnatý vrch Vysoké Skalky. Z neho môžeme vidieť i ďalšie zaujímavé vrcholy Pienin a to nielen na slovenskej, ale aj poľskej časti územia. Na samotnom vrchole je aj nádherný výhľad na Vysoké Tatry, Belianske Tatry alebo Babiu horu. V bezprostrednej blízkosti tohto najvyššieho vrchu sa nachádza aj kopec Kýčera či belasé vápencové skaly Šurdákova a Fridrikova skala, ktoré sa dajú navštíviť po ceste. V blízkosti obce sa nachádzajú aj sirnaté minerálne pramene.
V erbe sú zobrazení dvaja svätci (Kozmas a Damián), ktorí držia v jednej zdvihnutej ruke lekárnicku nádobu a v druhej knihu.