Lišajníky

Zoznámte sa s bioindikátorom kvality ovzdušia.

Počuli ste už o znečistení ovzdušia? Čo to vlastne je? Znečistenie znamená, že sa v ovzduší dlhodobo alebo krátkodobo nachádzajú látky, ktoré nepriaznivo vplývajú na stav životného prostredia, aj na naše zdravie. Do ovzdušia sa tieto látky dostávajú znečisťovaním. Znečisťujúce látky pôsobia nepriaznivo hneď, alebo až po chemickej reakcii v ovzduší. Môžu pôsobiť škodlivo samostatne, alebo v spolupráci s inými látkami.

Znečisťovanie ovzdušia sa v súčasnosti považuje za jeden z najvážnejších problémov životného prostredia. Na jednoduché zistenie, či je ovzdušie znečistené, alebo nie, nepotrebujeme vždy drahé meracie prístroje. Odhadovať koncentráciu znečisťujúcich látok v ovzduší vieme aj na základe pozorovania prírody. Organizmy, ktoré nám signalizujú prítomnosť zlúčenín síry v našom okolí, sú nenápadné a ani si nevšimneme, že rastú všade okolo nás, dokonca i na skale a na stromoch. Ak ovzdušie v okolí nášho bydliska nie je príliš znečistené, sú takmer všade – dokonca i na školskom ihrisku.

Týmito prírodnými indikátormi sú lišajníky. Na celom svete ich existuje viac ako 15 000 druhov. Stačí sa len lepšie prizrieť na „žltú skalu” v lese a zistíte, že je husto pokrytá lišajníkmi. Iné druhy rastú na vetvách stromov a visia dolu ako brada rozprávkového čarodejníka. Príroda sa „pohrala” aj s ich sfarbením – od šedej alebo zelenej, až po jasnožltú, alebo dokonca oranžovú farbu.

Lišajníky nemajú žiadne korene, ani stonky a rastú priamo na skale, či na stromoch. Živiny teda prijímajú priamo zo vzduchu a vodu z dažďa. Znečistený (kyslý) dážď obsahuje okrem iného aj zlúčeniny síry. Keďže lišajníky nemajú korene v pôde, „pijú” priamo znečistenú dažďovú vodu. Patria k prvým živým organizmom, ktoré kvôli znečistenému ovzdušiu odumierajú. Z tohto dôvodu sú lišajníky prírodným detektorom zlúčenín síry v ovzduší. Inými slovami to znamená, že keď začnú lišajníky odumierať, je to pre nás varovanie pred nebezpečenstvom. Ak je vzduch čistý, niektoré lišajníky môžu žiť aj neuveriteľných niekoľko stoviek rokov. Dokážu odolávať vysokým teplotným rozdielom, bez následkov znesú teplotu až 80 °C, pričom niektoré lišajníky prežijú teplotu aj do -100 °C. Ak v lese alebo v našom okolí nájdeme veľa rôznych druhov lišajníkov, môžeme povedať, že ovzdušie je pomerne čisté.

Pri svojich výletoch do prírody si všímajte, kde všade lišajníky rastú a či nie sú poškodené. Zreteľnejšími prejavmi poškodenia lišajníkov je deformácia ich tela (stielky), vyblednuté miesta alebo naopak tmavé škvrny, oddeľovanie stielok od pokladu, bujné riasy na stielke lišajníka a pod. Dôležité je aj rozpoznať druh lišajníka. Niektoré sú totiž viac odolnejšie ako iné. Pomôckou môže byť pre vás náš určovací kľúč.