Pobyt a učenie sa v prírode je pre dieťa oveľa viac, ako len hra či zážitkové vzdelávanie.
Deti sa najlepšie rozvíjajú vtedy, keď zažívajú úspech a keď sú v kontakte s dospelými, ktorí sa im plnohodnotne venujú. Vďaka takýmto dospelým deti nadobudnú pocit sebaistoty a cítia sa ocenené. To im dodáva odvahu skúmať svet okolo seba, skúšať a nastavovať vlastné hranice, ale aj chápať svoju úlohu v rámci spoločnosti.
Čo sa však v súčasnosti deje? Kvôli „obrazovkovej“ kultúre nemá mnoho detí potrebu tráviť čas vo vonkajšom prostredí. Deti strácajú záujem o objavovanie neznámeho, pričom ich motiváciu negatívne ovplyvňuje aj zmenený pohľad rodičov a učiteľov na riziká (nelez, lebo spadneš, nebehaj, neskáč, nešplhaj sa, nezašpin sa, von ísť nemôžeš, pretože sa nakazíš). Výsledkom je oslabené duševné zdravie, ktoré si celá generácia bude niesť do ďalšieho života. Pričom práve pobyt v prírode významne napomáha mentálnej pohode a radosti. Príroda tlmí u detí stres zo životného štýlu a pomáha im vyrovnať sa s nespokojnosťou (Wells, 2003 citovaný v práci Randy White, 2004). V súčasnosti nesmieme podceňovať ani budovanie vzťahu medzi deťmi a prírodou. Ochraňovať a vážiť si ju budú len v prípade, ak im na prírode bude záležať (Soga a kol., 2016).
Pokračovanie je exkluzívnym obsahom pre členov Klubov SŽ s predplateným obsahom.