Základom výroby hodvábu, ktorý sa cenil viac ako zlato, je motýľ.
Bratislavská MHD síce nepatrí k tým najefektívnejším na svete, ale denne a často aj úspešne, prepraví viac ako 200 000 ľudí. Okrem autobusov, električiek a trolejbusov malo byť v hlavnom meste aj metro. Hoci metro nikdy nevzniklo, mesto má jeho plány a na niektorých miestach sa začalo aj reálne stavať (Janíkov Dvor – koridor idúci skrz celú Petržalku, kadiaľ mala trasa viesť).
Začiatky plánovania vedú až do obdobia komunizmu. V 70. a 80. rokoch sa začala Bratislava veľmi rýchlo rozširovať. Doprava sa zväčšovala a prišlo rozhodnutie, že je potrebné ju odľahčiť metrom sovietskeho typu. Po Prahe by bolo Bratislavské metro druhým v Československu. Po návrhu v polovici 80. rokov sa začalo budovať smerom z juhu do centra – Janíkov Dvor. To mala byť prvá časť trasy B zo stanice Lúky smerom na Hlavnú stanicu. Trasa by obsahovala 9 zastávok a tie mali mať ostrovné nástupište s dĺžkou 100 m. Po roku sa však výstavba pozastavila a v roku 1989 prišla revolúcia. Vybudovanie bolo napokon úplne zrušené.
Neskôr si mesto aj štát uvedomili, že je potrebné stále zhoršujúcu situáciu riešiť, len to malo jeden háčik - výstavba mala podľa plánov stáť 100 miliárd korún. Išlo o druh automatického ľahkého metra bez vodiča, s kolesami s gumenými pneumatikami. Technológia je založená na objave francúzskeho profesora Roberta Gabillarda a v preklade ide o Véhicule Automatique Léger, teda automatické ľahké vozidlo. S týmto typom metra sa môžeme stretnúť napríklad vo francúzskom meste Lille, či cestou z parížskeho letiska Charlesa de Gaulla. Prvá stanica novo plánovaného Bratislavského metra už ako tak existuje. Nachádza sa v budove na ulici Dostojevského rad.
Následne mesto úplne vylúčilo metro a jeho efektívnou náhradou mal byť nosný električkový systém. Ten by zachádzal do všetkých mestkých štvrtí. Po niekoľkých rokoch plánovania a problémov s pozemkami sa rozhodlo, že najlepším spôsobom bude vytvorenie rýchlodrážnej električkovej linky z Petržalky cez Starý most do centra. Avšak aj z toho nakoniec vzišlo. Jediná takáto trať je stále iba v Košiciach.
V súčasnosti bola spustená prvá etapa nosného systémuAk konáš premyslene, na základe presne určeného postupu, tak konáš na základe nejakého systému. Systém sa vyznačuje poriadkom, rovnakým vykonávaním, jasnou štruktúrou (zložením), pravidlami, stanoveným režimom. Systémom označujeme aj určitú množinu alebo zoskupenie niečoho, čo spolu súvisí, vytvára nejakú sústavu (napr. koreňový systém, cievny systém). MHD v Bratislave a to napojením električkovej trate zo Šafárikovho námestia cez zrekonštruovaný Starý most smerom do Petržalky. Druhá etapa nosného systémuAk konáš premyslene, na základe presne určeného postupu, tak konáš na základe nejakého systému. Systém sa vyznačuje poriadkom, rovnakým vykonávaním, jasnou štruktúrou (zložením), pravidlami, stanoveným režimom. Systémom označujeme aj určitú množinu alebo zoskupenie niečoho, čo spolu súvisí, vytvára nejakú sústavu (napr. koreňový systém, cievny systém). bude pokračovať koridorom v strede Petržalky pozdĺž Jantárovej cesty, pričom bude dvakrát križovať Chorvátske rameno. Na konci trate južne od Panónskej cesty sa malo nachádzať depo Janíkov dvor, jeho vybudovanie už však v súčasnosti nie je plánované.
Autor: Denis Blaho
Korektor: Ramona Babosová
foto: pixabay.com