Záhada zvaná cunami

Ničí prístavy, pričom je tak dobre maskovaná, že si ju sprvu nevšimne, pretože vlny na otvorenom mori sú nízke a až pri pobreží sa dvíhajú do výšky. Prečo sú teda tieto vlny také ničivé?

Vysvetlenie spočíva vo vzájomnom pomere rýchlosti cunami a hĺbky vody. Na otvorenom oceáne sa cunami pohybuje rýchlosťou asi 700 km za hodinu, ale v plytkých pobrežných vodách sa spomaľuje len na niekoľko kilometrov za hodinu. Vedie to k nárastu výšky vlny, lebo zadná časť vlny – pohybujúca sa v hlbokej vode veľkou rýchlosťou – tlačí na pomalé čelo vlny v plytkej vode. Vzhľadom na veľkú dĺžku vlny cunami skôr pripomína dlhotrvajúcu záplavu ako známy príboj narážajúci na pláž.

Cunami vznikajú ako náhle pohyby obrovských más vody v oceáne. Tento pohyb môže vyvolať zemetrasenie, podvodné zosuvy, sopečné výbuchy, či mohutné meteority. Prevažnú väčšinu cunami spôsobujú zemetrasenia.

 

 

Malé lokálne cunami sú pomerne časté. Vyvolávajú ich zemetrasenia s magnitúdou 7 stupňov Richterovej stupnice. Ničivé cunami vznikajú pri zemetraseniach s magnitútou vyššou ako 9 stupňov Richterovej stupnice. Našťastie sú takéto udalosti veľmi zriedkavé. Katastrofálna cunami bola napríklad v roku 2004 v Indickom oceáne a postihla celkom 11 krajín, najviac Indonéziu, Srí Lanku, Indiu a Thajsko. Zahynulo pri nej viac ako 225 tisíc ľudí Podobné ničivé vlny cunami spôsobil výbuch sopky Krakatoa v roku 1883.

Prírodné udalosti, ako je zemetrasenie či cunami, sa vyskytovali odnepamäti a ľudia im väčšinou nemôžu zabrániť. A donedávna ich nebolo možné ani predpovedať. Znížiť následky katastrofy však môžeme aspoň čiastočne včasným varovaním. Čas na varovanie, ktorý uplynie medzi spozorovaním cunami pri jej zdroji a jej úderom na vzdialenejšom mieste, môže dosahovať minúty až hodiny – podľa vzdialenosti od zdroja.

Prvý výstražný systém pred cunami nainštalovali Spojené štáty americké na Havaji po aljašskej cunami v roku 1946. Keďže väčšinu cunami vyvoláva zemetrasenie, dnešné výstražné centrá sa sústreďujú na okamžité informácie o zemetrasení, ktoré sa získavajú z moderných seizmických sietí.

Čo môžeme urobiť my?

Najdôležitejšími krokmi dostupnými pre strediská včasnej výstrahy nie sú iba vedecké metódy, ale aj základné poznatky o cunami. Výstražné strediská potrebujú na vydanie výstrahy najmenej 15 minút. Ďalší čas uplynie, kým sa varovanie dostane k ľuďom na plážach. To však niekedy môže byť už neskoro. Najrýchlejšie je priame pozorovanie. Ak ste k moru na dohľad a zacítite zemetrasenie, utekajte od vody, čo vám sily stačia.

Potrebu základných informácií o cunami ilustruje príklad anglickej školáčky, ktorá ju zažila na Sumatre. Keď zbadala nezvyčajné morské vlny, spomenula si na slová svojho učiteľa a varovala ostatných ľudí na pláži. Zachránila tak veľa životov.

 

 

 

Vedeli ste, že:

• Vzdialenosť medzi vrcholmi dvoch susedných vĺn cunami môže byť až 100 či viac kilometrov, takže medzi prechodmi dvoch vĺn môže uplynúť aj hodina.
• Vlny cunami rozhýbu masy vody až po morské dno. Na lodi si tento pohyb sotva niekto všimne, hoci sa môže záhadne zmeniť priezračnosť morskej vody.
• Približne pred 7 000 rokmi obrovský podmorský zosuv pred pobrežím Nórska vyvolal 20-metrovú cunami v Škótsku.
• Pred 65 miliónmi rokov na mexické pobrežie dopadol obrovský meteorit, ktorý na Zemi vyhubil dinosaury a veľa ďalších druhov. Vtedy sa cunami preliala cez väčšinu severoamerického územia.
• V novembri  roku 2004 sa pri thajskej dedinke Bang Koey stádo byvolov začalo správať veľmi podivne. Začali zdvíhať hlavy a neskôr začali utekať na blízky kopec. Dedinčania išli za nimi, a urobili dobre, pretože o niekoľko minút zaplavila dedinu ničivá vlna cunami.

 

„Svoj voľný čas venujem záchranným prácam na hrade Hrušov. Preto mi hovoria hradná pani.“

 

Ktoré z nasledovných tvrdení nie je správne?

1. Vznik cunami je viazaný na výbuchy podmorských sopiek.
2. Typickým úkazom príchodu cunami je mohutný odliv vody pred príchodom jej prvej vlny.

 

foto: wikimedia.org, staticflickr.com, cz.depositphotos.com,